Tlačová správa zo 7. zasadnutia AK RPR

BRATISLAVA. Dňa 19. 08. 2021 sa konalo 7. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len AK RPR). AK RPR ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdila sťažnosti na 4 reklamy s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex).
 
AK RPR prijala na svojom zasadnutí nasledujúci nálezy:
 
Internetová reklama (on-line spot): „Vakcína je sloboda“, zadávateľa: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky  
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči spotu „Vakcína je sloboda“, ktorý je súčasťou očkovacej kampane „Slovensko proti Covidu“, zadávateľom ktorej je Ministerstvo zdravotníctva SR. Sťažovateľ poukazuje na adresnosť a obsah reklamy vo všetkých jej formách v súvislosti s občanmi SR, ktorí nemôžu byť vakcinovaní zo závažných zdravotných dôvodov. Sťažovateľ má za to, že v súčasnosti nie je pre takýchto občanov žiadne riešenie a ustavičné konfrontovanie s heslom „vakcína je sloboda“ môže byť pre nich frustrujúce a môže v nich vyvolať dojem, že sú v spoločnosti nežiaduci a zároveň, že práve oni budú vinní za šírenie nákazy, pretože nie sú zaočkovaní. Podľa sťažovateľa môže reklama týmto ľudom privodiť ujmu. Sťažovateľ taktiež vyjadruje názor, že vakcína je zdravotný výkon uhrádzaný na základe zdravotného poistenia, pričom podľa jeho názoru takáto reklama nie je prípustná. Sťažovateľ poukazuje na to, že v reklame nie je žiadna zmienka ani upozornenie na to, že občania by mali konzultovať vhodnosť alebo nevhodnosť vakcíny s ošetrujúcim lekárom, čím reklama uvádza sťažovateľov do omylu a vytvára dojem, že vakcína je vhodná pre všetkých, čo považuje sťažovateľ za klamlivé tvrdenie. Sťažovateľ v závere poukazuje na tvrdenie, ktoré odznie v reklame, konkrétne vyjadrenie lekára Viliama Dobiáša, ktorý tvrdí, že po podaní vakcíny „budem imúnny“. Viaceré lekárske štúdie a prezentované odborné články v médiách nehovoria o imúnnosti po podaní vakcíny, hovoria len o menšej infekčnosti a nižšej pravdepodobnosti šírenia nákazy, a preto považuje sťažovateľ predmetný výrok za klamlivý a vzbudzujúci dojem, že vakcína je jediným riešením proti šíreniu daného vírusu.
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Internetová reklama (on-line spot): „Vakcína je sloboda“, zadávateľa: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu. 
 
V danom prípade sa AK RPR nestotožnila s názorom sťažovateľa a pri posudzovaní vychádzala o.i. aj zo skutočnosti, že komunikačným posolstvom kampane nie je propagácia žiadnej konkrétnej vakcíny, od konkrétneho výrobcu, ale informovanie o vakcinácii proti vírusu Covid 19 vo všeobecnosti. V reklame nie je uvedená žiadna konkrétna značka produktu a komunikácia ani nenabáda potenciálneho spotrebiteľa k tomu, aby si vybral konkrétnu vakcínu, konkrétneho výrobcu. Kampaň teda nemá produktový charakter, ale skôr edukačný a jej cieľom je zvýšiť povedomie o možnosti nechať sa dobrovoľne v prípade záujmu a možnosti zaočkovať. 
Celkové spracovanie posolstva ako aj zvolené výrazové prostriedky a vyjadrenia jednotlivých osobností v danom prípade AK RPR nepovažuje za nátlakové alebo napr. diskriminačné, voči osobám, ktoré objektívne vakcináciu podstúpiť nemôžu. Reklama nehovorí o tom, že občania, ktorí sa nedajú, prípadne nemôžu dať zaočkovať napríklad aj z objektívnych dôvodov sú nejakým spôsobom menejcenní alebo napríklad nežiaduci. Reklama podporuje osvetu o očkovaní vo všeobecnosti a prihovára sa primárne k osobám, ktoré, ak sa očkovať rozhodnú, tak môžu pričom sprostredkúva názor osobností, ktoré vakcináciu podstúpili alebo plánovali podstúpiť. 
AK RPR nepovažuje za klamlivý alebo zavádzajúci ani výrok Dr. Viliama Dobiáša, ktorý uvádza, že po podaní vakcíny „...budem imúnny“ a v danom prípade prihliadala na skutočnosť, že tento je potrebné interpretovať v kontexte ako celkového komunikačného posolstva reklamy tak aj všeobecne známych skutočností, ktoré hovoria o tom, že vakcína významne znižuje riziko nakazenia, prípadne ťažkého priebehu vírusu. V reklame však nie je uvedené, že človek sa po podaní vakcíny nenakazí, resp. že bude proti nakazeniu vírusom chránený na 100% a z uvedeného výroku táto skutočnosť ani nevyplýva. 
Vo vzťahu k námietke ohľadom toho, že reklama neobsahuje napr. upozornenie aby sa ľudia poradili o vhodnosti vakcinácie s lekárom AK RPR brala do úvahy skutočnosť, že záujemca o vakcínu si túto nemôže len tak kúpiť, napr. v lekárni, tak ako býva štandardom napr. pri voľnopredajných liekoch. Podaniu vakcíny predchádza pohovor s lekárom, ktorý aj na základe rozhovoru s pacientom a zdravotnej anamnézy vie vyhodnotiť, či existujú u toho ktorého záujemcu zdravotné riziká alebo prekážky vo vakcinácii a následne vakcináciu odporučiť alebo nie. Zároveň je nutné zdôrazniť, že v danom prípade ide o oficiálnu kampaň zadanú a koordinovanú Ministerstvom zdravotníctva SR, a teda orgánu, ktorý je na komunikáciu predmetných informácií príslušný a má uvedenú problematiku priamo vo svojej kompetencii. Takýto spôsob komunikácie vzhľadom na celkové komunikačné posolstvo a všeobecný účel kampane v danom prípade Komisia považuje za adekvátny a nie je toho názoru, že reklama porušuje ustanovenia Kódexu.  
 
Internetová reklama (spot umiestnený na Facebooku a Instagrame): „Študentský kvíz“, zadávateľa: Trnavský samosprávny kraj
Rada zaevidovala sťažnosť od viacerých fyzických osôb, voči spotu, ktorý bol umiestnený na účtoch na sociálnych sieťach Facebook a Instagram, zadávateľa Trnavský samosprávny kraj. Sťažovatelia reklame vytýkajú, že neetickým spôsobom ovplyvňuje deti a mladistvých, aby sa dali očkovať podľa sťažovateľov experimentálnou vakcínou. Jeden zo sťažovateľov uvádza, že reklama využíva motív strachu z choroby a nepoukazuje na riziká, ktoré sú spojené s očkovaním. Reklama podľa sťažovateľa tvrdí, že do škôl budú môcť ísť len deti, ktoré sú zaočkované a je diskriminačná.
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosti nie sú opodstatnené. Internetová reklama (spot umiestnený na Facebooku a Instagrame): „Študentský kvíz“, zadávateľa: Trnavský samosprávny kraj nie je v rozpore  s ustanoveniami Kódexu. 
 
V predmetnom prípade sa AK RPR s názorom sťažovateľov nestotožnila a pri posudzovaní vychádzala o.i. aj zo skutočnosti, že komunikačným posolstvom kampane nie je propagácia žiadnej konkrétnej vakcíny, od konkrétneho výrobcu, ale informovanie o vakcinácii proti vírusu Covid 19 vo všeobecnosti. V reklame nie je uvedená žiadna konkrétna značka produktu a komunikácia ani nenabáda potenciálneho spotrebiteľa k tomu, aby si vybral konkrétnu vakcínu, konkrétneho výrobcu. Kampaň teda nemá produktový charakter, ale skôr edukačný a jej cieľom je zvýšiť povedomie o možnosti nechať sa dobrovoľne v prípade záujmu a možnosti zaočkovať, a to v cieľovej skupine, v ktorej je očkovanie oficiálne spustené a povolené.  
Celkové spracovanie posolstva ako aj zvolené výrazové prostriedky a vyjadrenia jednotlivých účinkujúcich v reklame, ktorí sú vzhľadom na zvolenú cieľovú skupinu reklamy v primeranom veku    v danom prípade AK RPR nepovažuje za neetické. Reklama jasne a zrozumiteľne hovorí o možnosti dať sa, v prípade záujmu, zaočkovať. Reklama neobsahuje tvrdenia, ani výrazové prostriedky, ktoré by boli nejakým spôsobom  zastrašujúce a AK RPR nie je ani toho názoru, že reklama zneužíva motív strachu z choroby. Reklama sa prihovára mladým ľuďom adekvátnym spôsobom a informuje ich o tom, že v konkrétnom čase majú možnosť sa dať zaočkovať. AK RPR nie je ani toho názoru, že reklama vyvoláva dojem, že ak sa mladý človek nedá zaočkovať, nemôže ísť do školy. V tomto kontexte reklama skôr poukazuje na kolektívnu imunitu a skutočnosť, že čím skôr túto v spoločnosti dosiahneme, tým skôr sa budeme môcť vrátiť  takpovediac do normálneho života a k normálnym aktivitám, čo je všeobecne známym faktom. Reklama však neuvádza, že pokiaľ sa študenti nedajú zaočkovať, nebudú môcť navštevovať školu a zo spotu uvedená skutočnosť ani nevyplýva. 
Vo vzťahu k námietke ohľadom toho, že reklama neobsahuje napr. upozornenie na riziká očkovania, AK RPR brala do úvahy skutočnosť, že záujemca o vakcínu si túto nemôže len tak kúpiť, napr. v lekárni, tak ako býva štandardom napr. pri voľnopredajných liekoch. Podaniu vakcíny predchádza pohovor s lekárom, ktorý aj na základe rozhovoru s pacientom a zdravotnej anamnézy vie vyhodnotiť, či existujú u toho ktorého záujemcu zdravotné riziká alebo prekážky vo vakcinácii a následne vakcináciu odporučiť alebo nie. Navyše v prípade cieľovej skupiny mladých vo veku od 12 do 15 rokov, na ktoré je reklama zacielená zohráva významnú úlohu zákonný zástupca, bez súhlasu ktorého mladistvý očkovanie ani podstúpiť nemôže. 
 
Internetová reklama (príspevok umiestnený na Facebooku): „HELL – set energy nápojov“, zadávateľa: HELL ENERGY SK s. r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči reklame, ktorá bola zverejnená ako príspevok na účte Emefka.sk na sociálnej sieti Facebook, a ktorá propaguje energetické nápoje značky HELL. Sťažovateľ uvádza, že existujú viaceré výskumné štúdie, ktoré dokladajú, že prehnaná konzumácia energetických nápojov môže viesť k výrazným fyziologickým komplikáciám (napr. kardiovaskulárneho systému). V konkrétnom príklade "meme" reklamy (product placement do kvázi vtipného internetového virálneho obrázku) - spoločnosť HELL - Energy Slovensko sa snaží vyvolať dojem, okrem iného aj u maloletých (fyziologicky a psychologicky ešte zrejúcich vyvíjajúcich sa ľudí), že popíjanie v noci (kedy biorytmus má regenerovať telo) energetických nápojov s cieľom vydržať hrať počítačové hry je "cool" a možno aj správne a zdravé. Sťažovateľ považuje predmetnú reklamu za potenciálne ohrozujúcu fyziologický a hlavne psychologický vývin maloletých, keďže môže viesť k ukotveniu maladaptívnych vzorcov správania (hrať sa celú noc počítačové hry a napájať sa nebezpečnými nápojmi). Takáto glorifikácia a normalizácia takýchto vzorcov správania je podľa sťažovateľa neetická a je v rozpore s právom dieťaťa na plnohodnotný vývin bez zásahu externých vplyvov, ktoré sa manipulatívne snažia prepojiť svoju značku s daným životným štýlom.  
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Internetová reklama (príspevok umiestnený na Facebooku): „HELL – set energy nápojov“, zadávateľa: HELL ENERGY SK s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu. 
 
V danom prípade sa AK RPR nestotožnila s námietkami sťažovateľa. Niet predovšetkým pochybnosť o tom, že uvedený komunikát bol komerčnou reklamou, ktorej cieľom bola komunikácia konkrétnej značky energetického nápoja HELL. A je tiež pravdou, že v danom prípade je predmetom propagácie výrobok, ktorý nie je primárne určený deťom, vzhľadom na o.i. obsah kofeínu. AK RPR sa však nedomnieva, že predmetná reklama má negatívny dopad na deti, či maloletých a nie je ani toho názoru, že reklama je na tieto skupiny zameraná. Reklama mala podobu príspevku, ktorý bol umiestnený na Facebookovom účte Emefka. Umiestnenie reklamy AK RPR nepovažuje za neetické a pri posudzovaní vychádzala o.i. aj z oficiálnych štatistík publika daného účtu na Facebooku, z ktorých vyplýva, že majoritnú časť jeho sledovateľov tvoria dospelé osoby nad 18 rokov, nie maloletí. AK RPR má preto za to, že reklama nebola umiestnená v komunikačnom médiu určenom pre maloletých a tieto skupiny reklama cielene ani nezasahovala. Celkové spracovanie reklamy využíva určitú mieru humoru a reklamného zveličenia, ktoré je však z reklamy zrejmé. V reklame nie je zobrazená nadmerná konzumácia energetického nápoja. Reklama síce uvádza, že predmetný nápoj dodá človeku energiu na celú noc, prípadne „ho nakopne po pár hodinovom spánku“, avšak neprezentuje správanie v nej zobrazené – hranie napr. počítačových hier celú noc ako pravidelnú aktivitu, ktorú môže človek vďaka produktu vnímať ako súčasť zdravého životného štýlu, a preto ju AK RPR vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex.     
 
Internetová reklama (spoty a vizuály umiestnené na sociálnych sieťach Facebook a YouTube): „Kraj sveta - * hrdý na to, čo v ňom nenájdeš“, zadávateľa: Košice Región Turizmu
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby (ďalej aj „sťažnosť č. 1“), okres Banská Bystrica a sťažnosť od organizácii cestovného ruchu REGION LIPTOV a Región Vysoké Tatry (ďalej aj „sťažnosť č. 2“), voči kampani  „Kraj sveta - * hrdý na to, čo v ňom nenájdeš“, zadávateľa Košice Región Turizmu. 
V sťažnosti č. 1 sťažovateľ uvádza, že reklamná kampaň na podporu cestovného ruchu v kraji agresívne útočí na iné regióny a destinácie v rámci Slovenska. Reklama je podľa sťažovateľa hanlivá, adresne porovnávacia a zavádzajúca. 
V sťažnosti č. 2 sťažovatelia o.i. uvádzajú, že sú si vedomí, že reklama pravidelne pracuje s určitou hyperbolou. Reklamná kampaň zadávateľa však v tomto prípade podľa ich názoru ďaleko prekračuje prípustnú mieru a je v rozpore s etickými pravidlami kodifikovanými v Kódexe. Podľa sťažovateľov sa jedná o agresívnu antikampaň, ktorá je založená na priamom (rádoby vtipnom) napádaní a hanobení iných regiónov či poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu. Propagácia Košického kraja ako turistickej destinácie je podľa sťažovateľov v kampani postavená na očierňovaní a dehonestácii iných súťažiteľov – horských regiónov (Liptov, vysoké Tatry), či veľkomiest (Bratislava) ako aj podnikateľských subjektov v oblasti cestovného ruchu pôsobiacich v týchto lokalitách, či konkrétnych typoch zariadení (akvaparky, bufety, predajcovia suvenírov a pod.). Sťažovatelia majú za to, že aj keď po ich intervencii boli zemepisné názvy z kampane vypustené („vypípané“), jednotlivé spoty sú zámerne spracované adresne a priemerný spotrebiteľ nebude mať problém spojiť si ich s konkrétnymi lokalitami či zariadeniami cestovného ruchu. Podľa sťažovateľov kampaň hrubo manipulatívnym spôsobom využíva niektoré stereotypy o obľúbených turistických destináciách, pričom sa tieto stereotypy snaží pestovať a posilňovať, a to nielen pomocou rôznych poloprávd a neférového zveličovania, ale aj pomocou prostriedkov majúcich charakter výslovných lží (napr. kilometrové rady na prepchatú lanovku, žeriav na vrchole Chopku, túra spočívajúca v prestupe cez veľký a malý turniket, vysokohorské turistické chodníky posiate bufetmi a pod. ), pričom niektoré z nich dosahujú intenzitu urážok (chlórovaná polievka z cudzích detí a džúsu za 3 eurá, čo mali pred hodinou, inými slovami z detského moču, smrad na turistických chodníkoch, parkovanie v kanáli, suveníry vyrobené čínskymi deťmi a pod.). Určité zariadenia cestovného ruchu (lanovky, akvaparky, bufety, stánky so suvenírmi) sú vykresľované ako a priori zlé a zavrhnutiahodné. Spoty divákom podľa sťažovateľa podsúvajú rôzne bludy, napríklad, že na Liptove nie je nič iné okrem lanoviek, buldozérov a developerských projektov, že cestou do akvaparku návštevníka vždy čaká dopravná zápcha, že vysokohorská túra vo Vysokých Tatrách spočíva v návšteve predražených bufetov s nekvalitným jedlom, že v Bratislave návštevník nemôže vidieť nič zaujímavé okrem nákupných centier a pod., zatiaľ čo skutočnú prírodu a miesta, ktoré majú dušu je možné vidieť len v Košickom kraji. Spôsob akým sú príslušné lokality a zariadenia vykresľované, pritom hrubo skresľuje realitu a vytvára o týchto miestach obraz, ktorý je nepravdivý. Aj keď priemerný spotrebiteľ asi bude chápať, že sa jedná o formu „nadsázky“, príslušné lokality a zariadenia sú vykresľované v tak negatívnom svetle (ako odpudivé, neatraktívne miesta, ktorým je najlepšie sa vyhnúť), že vzhliadnutie reklamnej kampane má potenciál odradiť priemerného spotrebiteľa od ich návštevy. Tým dochádza o.i. k poškodzovaniu práv a oprávnených záujmov prevádzkovateľov konkrétnych zariadení cestovného ruchu pôsobiacich v týchto lokalitách. Podľa sťažovateľov je reklama v rozpore s čl. 17 Kódexu (očierňovanie a zľahčovanie konkurentov. Reklama podľa ich názoru nepokryte útočí na produkty cestovného ruchu, ktoré sú vo väčšej miere dostupné v iných regiónoch a propaguje Košický kraj ako turistickú destináciu prostredníctvom ich diskreditácie. Sťažovatelia taktiež vyjadrujú názor, že reklama porušuje čl. 18 ods. 1 písm. d) Kódexu (porovnávacia reklama). Reklama priamo nemenuje konkurujúcich súťažiteľov alebo konkurujúce produkty cestovného ruchu, ale znevažuje turistické destinácie či lokality (vysokohorské lokality, veľkomestá) či zariadenia (lanovky, akvaparky, predajcovia suvenírov, turistické bufety) určitého druhu, ktoré sú navyše z kontextu reklamnej kampane veľmi dobre konkretizovateľné.
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosti nie sú opodstatnené. Internetová reklama (spoty a vizuály umiestnené na sociálnych sieťach Facebook a YouTube): „Kraj sveta - * hrdý na to, čo v ňom nenájdeš“, zadávateľa: Košice Región Turizmu nie je v rozpore  s ustanoveniami Kódexu. 
 
V predmetnom prípade je reklamná kampaň zameraná na propagáciu konkrétneho regiónu v kontexte turistického ruchu, konkrétne propaguje oblasť Košického kraja. Zadávateľ v rámci ideového konceptu poukazuje na „nedokonalosti“ regiónu, ktoré sa snaží komunikovať ako určitú výhodu pre špecifický druh cestovateľov. Je pravdou, že súčasťou spotov, či už v rámci pôvodnej alebo upravenej verzie sú aj odkazy na iné regióny cestovného ruchu, ktoré potenciálny spotrebiteľ pravdepodobne vie identifikovať, a to aj napriek tomu, že tieto sú v spotoch cielene „vypípané“ a názvy sú využité vo všeobecnej rovine. Predmetné spoty však v danom prípade AK RPR nevníma ako porovnávaciu reklamu v zmysle ako ju definuje Kódex. Región, ani turizmus, či cestovný ruch ako taký nemožno v tomto prípade  vnímať ako produkt, či konkrétnu službu, ktorá je predmetom hospodárskej súťaže medzi konkrétnymi súťažiteľmi na trhu, a to aj v kontexte neupraveného spotu. Cestovný ruch je odvetvím národného hospodárstva a zahŕňa súbor činností zameraných na cestovanie a následný pobyt. Predmetom porovnania v reklame však nie sú žiadne konkrétne služby, či produkty žiadneho konkrétneho subjektu (súťažiteľa). Reklama síce hovorí o vybraných atrakciách, ktoré sú súčasťou a sú dostupné v rámci iných regiónov (napr. lanovka, či akvapark), avšak v danom prípade nie je v reklame uvedený žiaden konkrétny poskytovateľ tejto služby a tvrdenia vo vzťahu k týmto atrakciám sú v reklame využité skôr vo všeobecnej rovine. S ohľadom na tieto skutočnosti má AK RPR za to, že uvedenú reklamu nemožno vyhodnotiť ako porovnávaciu, resp. znevažujúcu konkurujúceho súťažiteľa, jeho pomery, konanie, produkt, či iný rozlišovací znak.  AK RPR sa taktiež nedomnieva, že predmetná reklama útočí na iný produkt, iného zadávateľa reklamy alebo inú reklamu a nie je ani toho názoru, že reklama iný produkt, zadávateľa reklamy alebo reklamu diskredituje (čl. 17 Kódexu). AK RPR má za to, že v danom prípade priemerný spotrebiteľ je spôsobilý odlíšiť hyperboly použité v reklame v kontexte konceptu „over turizmu“ vo všeobecnej rovine od porovnania, resp. identifikácie služieb iných súťažiteľov alebo zadávateľov reklamy alebo reklám samotných.    
Kódex kladie na reklamu taktiež požiadavku, že táto musí byť pravdivá, slušná a čestná (čl. 10 ods. 2) a musí byť pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľovi (čl. 10 ods. 3 Kódexu). Je nepochybné, že zadávateľ v rámci spotov využíva expresívnejšie vyjadrenia a celková tonalita reklamnej kampane je takpovediac odlišná od reklám, ktoré sa v rámci propagácie regiónov, či krajín vo všeobecnosti využívajú. AK RPR však v danom prípade vychádzala pri posudzovaní zo skutočnosti, že reklamná kampaň, vrátane jednotlivých spotov je humorne ladená a využíva reklamné zveličenie – hyperbolu, mieru ktorej považuje AK RPR za akceptovateľnú a v tomto prípade aj využitú v kontexte komunikačného posolstva. Z celkového spôsobu spracovania jednotlivých spotov, vrátane obsadenia hlavného aktéra reklamy, ktorým je stand-up komik Martin Hatala je práve zveličenie pre spotrebiteľa z reklamy dostatočne zrejmé a Komisia sa nedomnieva, že by priemerný spotrebiteľ reklamu vnímal doslovne.  V tomto kontexte je AK RPR taktiež toho názoru, že reklama neobsahuje zobrazenia alebo vyjadrenia, ktoré by mohli spotrebiteľa zavádzať a sprostredkované komunikačné posolstvo reklamy v jednotlivých spotoch je jasné a zrozumiteľné. AK RPR preto v tomto smere považuje reklamu za súladnú s požiadavkami, ktoré Kódex na reklamu kladie.
Bez ohľadu na to, že predmetná reklamná kampaň je v súlade s Kódexom, AK RPR by rada vyjadrila názor, že do budúcnosti odporúča upustiť od ďalšej eskalácie spracovania motívu, resp. formy spracovania reklamnej idey s využitím jazyka, prvkov, či paušalizovaného prisudzovania negatívneho správania sa, ktorá môže byť inými subjektami vnímaná ako na hrane, prípadne za hranou etiky a môže posilňovať negatívne vnímanie celého odvetvia spotrebiteľmi ale aj jednotlivými aktérmi oblasti cestovného ruchu. 
Zároveň AK RPR poukazuje na skutočnosť, že reklama vo všeobecnosti by nemala posilňovať negatívne stereotypy, ktoré môžu byť zdrojom diskriminácie a negatívneho alebo nevhodného správania sa voči určitej skupine. Používaním negatívneho stereotypu v reklame zadávateľ svojou  komunikáciou zasahuje okrem sledovania svojho komunikačného a komerčného záujmu aj do celkového spoločenského diania a môže prispievať k negatívnej polarizácii v spoločnosti, čo nie je a ani by nemalo byť cieľom reklamy. AK RPR preto poukazuje na vhodnosť zvažovania všetkých aspektov reklamy.    
 
 

Nálezy Arbitrážnej komisie RPR

Nálezom sa rozumie písomné vyhotovenie výsledku posúdenia reklamy Komisiou a odôvodnenie jej rozhodnutia.

Novinky

26.11.2021

Tlačová správa z 9. zasadnutia AK RPR

Tlačová správa z 9. zasadnutia Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu v roku 2021 BRATISLAVA. Dňa 11. 11. 2021 sa konalo 9....

28.10.2021

Tlačová správa z 8. zasadnutia AK RPR

BRATISLAVA. Dňa 14. 10. 2021 sa konalo 8. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len AK RPR). AK RPR ako orgán etickej...

Všetky novinky

Členovia rady pre reklamu

RPR združuje subjekty, ktoré aktívne vstupujú do procesu marketingovej komunikácie - asociácie zadávateľov reklamy, reklamné agentúry, média ale aj podnkateľské subjekty, využívajúce propagáciu formou reklamy.

Zoznam členov

Rada pre reklamu

Rada pre reklamu (RPR) je orgán etickej samoregulácie reklamy. Hlavným cieľom RPR je zabezpečovať a presadzovať, aby sa na území Slovenskej Republiky šírila čestná, slušná, decentná, legálna a pravdivá reklama.

Viac o Rade pre reklamu

Prihlásenie

Partneri

Nadace Open Society Fund Praha Norway Grants Mediálne.sk

RPR je členom

The European Advertising Standards Alliance

Rada pre reklamu je partnerom projektu „Systémová změna v diskriminačním zobrazování žen a mužů v reklamě“, ktorý podporila Nadace Open Society Fund Praha z programu „Dejme (že)nám šanci“, ktorý je financovaný z Norských fondov.