Tlačová správa zo 6. zasadnutia AK RPR

BRATISLAVA. Dňa 20. 06. 2019 sa konalo 6. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len AK RPR). AK RPR ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdila sťažnosti na 9 reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex).
 
AK RPR prijala na svojom zasadnutí nasledujúce nálezy:
 
Leták, web stránka: „Bilancovanie“, zadávateľa: Lidl Slovenská republika, s.r.o. 
Rada zaevidovala sťažnosti od fyzickej osoby a spoločnosti BILLA s.r.o. voči reklamnej kampani, zadávateľa Lidl Slovenská republika, s.r.o. Fyzická osoba predmetnej reklame vytýka, že podľa jej názoru, je tvrdenie o porovnávaných predajných cenách zavádzajúce, nakoľko sú vybrané porovnávané potraviny v skutočnosti predávané za akciové, znížené ceny. Taktiež poukazuje na to, že v reklame dochádza k posmešnému narážaniu na názov konkurenta. Druhá sťažnosť, podaná spoločnosťou BILLA s.r.o. namieta, že reklama obsahuje klamlivé údaje o výške cien, o povahe porovnávaných potravín, porovnávajú sa v nej neporovnateľné výrobky a protiprávne sa používa obchodné meno spoločnosti BILLA s.r.o.  
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosti sú čiastočne opodstatnené. Leták, web stránka: „Bilancovanie“, zadávateľa: Lidl Slovenská republika, s.r.o. sú v rozpore s ustanoveniami čl. čl. 18 ods. 1 písm. b) a čl. 14 ods. 2   Kódexu. 
 
AK RPR v danom prípade námietky sťažovateľov uznala čiastočne. AK RPR sa nestotožnila s názorom sťažovateľov, že v reklame sú porovnávané akciové ceny zadávateľa s bežnými predajnými cenami produktov predávaných v spoločnosti Billa. V tomto smere sa AK RPR priklonila k argumentácii zadávateľa, že ceny jeho porovnávaných produktov sú dlhodobo zníženými cenami, pričom toto zníženie bolo komunikované v predchádzajúcej reklamnej kampani a zároveň, nakoľko nejde o krátkodobé zníženie cien tovaru, ale ide o zníženie takpovediac trvalé, resp. dlhodobé možno ceny vybraných produktov považovať za bežné predajné ceny. Zároveň sťažovateľ dostatočne nepreukázal, že porovnávané výrobky boli v čase realizácie kampane, resp. uskutočnenia cenového monitoringu predávané za skutočne znížené, resp. akciové ceny. Komisia sa však zaoberala aj tým, ako uvedenú cenu mohol zo spôsobu porovnania ceny uskutočneného v reklame vnímať samotný spotrebiteľ. Bez ohľadu na to, že v reklame sú porovnávané bežné predajné ceny, zadávateľ v nej uvádza aj číselný údaj v podobe rozdielu v cene a to ako v peňažnom, tak aj percentuálnom vyčíslení. Percentuálny rozdiel je pritom uvedený priamo nad cenou produktu zadávateľa reklamy, zdôraznený výraznou červenou farbou, akou sa obvykle, označuje akciová cena. Takéto „dvojité“ uvedenie rozdielu v cene, spôsobom ako to urobil zadávateľ v reklame považuje AK RPR za prvok, ktorý môže uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu a vyvolať v ňom mylný dojem, že zadávateľ porovnáva v reklame svoje akciové výrobky, cena ktorých je znížená o uvedený percentuálny rozdiel s výrobkami, ktoré sú u konkurencie predávané za vyššie (neakciové ceny). Zároveň skutočnosť, že zadávateľ sa rozhodol porovnávať práve nedávno znížené ceny, ktoré sú ešte aj v predajni komunikované odlišne (s upozornením na zníženie ceny) tak pre bežného spotrebiteľa ide stále o označenie, ktoré si spája s výhodným nákupom ako pri akciových cenách. Bez ohľadu na to, že percentuálny údaj je pravdivý a je iba akýmsi ďalším vyjadrením cenového rozdielu má Komisia za to, že vzhľadom na okolnosti a súvislosti, v akých bol tento údaj použitý mohol uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu (čl. 14 ods. 2 Kódexu). 
 
Vo vzťahu k porovnávaným produktom sa AK RPR celkom nestotožnila s tvrdením zadávateľa, že v rámci reklamy došlo k porovnaniu „identických alebo kvalitatívne porovnateľných výrobkov bežnej spotreby“. Porovnanie považuje Komisia za transparentné v prípade porovnania napríklad tzv. „iných značkových produktov“, ktoré sú ponúkané rovnako oboma spoločnosťami. V takomto prípade je pravdepodobné, že výrobky budú takpovediac identické, od rovnakého výrobcu, s rovnakým zložením a ďalšími identickými charakteristikami a jediným rozdielom, objektívne porovnávaným môže byť práve cena. AK RPR si uvedomuje, že sortiment zadávateľa reklamy je tvorený prevažne z produktov vlastných privátnych značiek čo bolo pravdepodobne aj dôvodom, prečo zadávateľ porovnáva svoje privátne značky s privátnymi značkami konkurencie, avšak zároveň má za to, že takéto porovnanie nie je pri všetkých porovnávaných produktoch možné považovať vo všeobecnosti za objektívne. Zároveň podľa vyjadrenia zadávateľa tento nemá rozdelené vlastné značky podľa kvality a ceny na diskontné, štandardné a prémiové, ako je obvyklé u iných reťazcoch ale v rámci svojich privátnych značiek má aj „kvalitnejšie“ aj „menej kvalitné“ výrobky, preto jedna značka má/môže mať aj drahší aj lacnejší produkt. Aj keď porovnávané produkty môžu mať napríklad podobné zloženie alebo sú určené na rovnaký účel, sú zároveň medzi nimi rozdiely, ktoré môžu byť pre spotrebiteľa podstatné, a ktoré odlišujú jednotlivé produkty v komplexnosti parametrov produktu, a to napriek deklarovanej snahe zadávateľa vyberať do porovnania kvalitatívne obdobné porovnávané produkty. Príkladom môže byť aj sťažovateľom namietané porovnanie „údeného bravčového kolena“. Oba výrobky síce v tomto prípade slúžia na rovnaký účel, avšak odlišujú sa napríklad v spôsobe výroby, čo priemerný spotrebiteľ nevie z reklamy jasne vyhodnotiť. Porovnávacia reklama postavená na porovnávaní rôznych kategórií produktov s rôznorodými podstatnými vlastnosťami a navyše vlastných značiek potravín cez kritérium ceny hoci aj v jeden vybraný deň, je podľa názoru AK RPR ťažko udržateľná, keďže je veľmi problematické zachytiť časový úsek v ktorom môže byť táto informácia naozaj pravdivá s ohľadom na iné produkty, a navyše ťažko čitateľná pre spotrebiteľa aby si on uvedomil, čo sa porovnáva a za akých okolností, a aj s ohľadom na ním preferovanú kvalitatívnu vlastnosť jednotlivého produktu. V tomto konkrétnom prípade má preto  Komisia za to, že takéto porovnanie cien (o ktorých povahe môže byť spotrebiteľ uvedený do omylu či sú alebo nie sú akciové), pri problematickom uchopení kvalitatívnych charakteristík produktov vlastných značiek (nešlo napríklad o jednoduché porovnanie diskontných značiek kečupu s ohľadom na obsah paradajok) nemožno považovať za porovnanie objektívnym spôsobom (čl. 18 ods. 1 písm. b) Kódexu).
 
AK RPR sa taktiež zaoberala námietkami, ktoré súvisia s tým, že reklama podľa sťažovateľov zľahčuje a zosmiešňuje konkurenčného súťažiteľa. Je pravdou, že v reklame je ako priamy, tak aj nepriamy odkaz na konkrétneho súťažiteľa – spoločnosť BILLA s.r.o. Spôsob akým však zadávateľ v reklame spoločnosť Billa označuje nepovažuje Komisia za hanlivý, zľahčujúci, či urážajúci. Výraz „bilancovanie“ je v kontexte toho, ako s týmto výrazom pracuje v reklame zadávateľ možné považovať za akceptovateľný a Komisia má za to, že význam výrazu v tomto prípade vystihuje aj samotné komunikačné posolstvo reklamy, ktorým je akési „zhodnotenie“ cien oboch spoločností a zároveň ide o porovnávaciu reklamu s priamym uvedením názvu konkurenčnej spoločnosti. Ak aj si teda spotrebiteľ spojí výraz bilancovanie s porovnávanou konkurenciou, tak v kontexte porovnávacej reklamy, pričom tá nie je dehonestujúca ani posmešná, a preto sa AK RPR nestotožnila s názorom sťažovateľa, že by použitie slova bilancovať útočilo na značku Billa a mohlo diskreditovať spoločnosť BILLA s.r.o. ako druhého súťažiteľa. Komisia sa preto nedomnieva, že využitím predmetného slova došlo k neoprávnenému, či neetickému zásahu do obchodného mena spoločnosti, a to aj s prihliadnutím na to, že priamo v reklame je subjekt, s ktorým sa zadávateľ porovnáva riadne označený. Reklama teda neútočí na iného zadávateľa reklamy ani ho nediskredituje.
 
Printová reklama: „Nákupom v Rakúsku odbilla posledná hodina“, zadávateľa: TERNO real estate s.r.o. 
Rada zaevidovala sťažnosť od spoločnosti BILLA s.r.o. voči printovej reklame zadávateľa TERNO real estate s.r.o., v ktorej je o.i. uvedené tvrdenie „Nákupom v Rakúsku odbilla posledná hodina!“. Sťažovateľ má za to, že reklama ironizuje značku a názov spoločnosti Billa, pričom obchodné meno je použité v kontexte s negatívnom trendom. Reklama podľa sťažovateľa parazituje na povesti značky Billa, očierňuje a zľahčuje konkurenciu a znevažuje konkurujúceho súťažiteľa. 
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Printová reklama: „Nákupom v Rakúsku odbilla posledná hodina“
zadávateľa: TERNO real estate s.r.o. je v rozpore s ustanovením čl. 17 Kódexu. 
 
AK RPR sa v predmetnom prípade s námietkami sťažovateľa stotožnila. V reklame je zreteľný a jasný odkaz na konkrétnu konkurenčnú spoločnosť, pričom tento je použitý v kontexte tvrdenia, ktoré možno považovať za skôr negatívne.  Tvrdenie „...odbilla posledná hodina“ je jednoznačne namierené voči spoločnosti Billa, pričom uvedené môže v spotrebiteľovi vyvolať mylnú predstavu, že spoločnosť neobstála v konkurencii s pobočkami prevádzok KRAJ, čo preukázané nebolo, prípadne, že na trhu ukončuje svoje pôsobenie, čo taktiež nie je pravdou. Priemerný spotrebiteľ nemusí vedieť, že značka Billa má rakúsky pôvod, a celkovo jej pôsobenie vníma v slovenskom, domácom prostredí. Spotrebiteľ preto nemá dôvod predmetnú reklamu interpretovať spôsobom, ktorý naznačil zadávateľ, a teda, že cieľom reklamy je podpora nákupov na Slovensku, a to bez ohľadu na to, že spoločnosť Billa na Slovensku taktiež pôsobí a taktiež ponúka výrobky so slovenským pôvodom. Celková textácia reklamy, vrátane využitia korporátnych farieb konkurencie pôsobia voči konkurencii, ktorá môže byť priamo identifikovaná diskreditačne a AK RPR má za to, že reklama očierňuje a zľahčuje konkurentov, resp. súťažiteľov.
 
TV spot: „S Birellom nenafúkaš“, zadávateľa: Plzeňský Prazdroj Slovensko, a.s. 
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči TV spotu, ktorý propaguje nealkoholické pivo Birell, zadávateľa Plzeňský Prazdroj Slovensko, a.s. Sťažovateľ považuje reklamu a tvrdenie v nej použité „S Birellom nenafúkaš“ za zavádzajúce, pričom sa odvoláva na policajný test, ktorý podľa jeho názoru preukazuje, že aj s nealkoholického piva je možné „nafúkať“. 
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot: „S Birellom nenafúkaš“, zadávateľa: Plzeňský Prazdroj Slovensko, a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu. 
 
V predmetnom prípade sa AK RPR s námietkami sťažovateľa nestotožnila. Cieľom predmetnej kampane bolo v danom prípade komunikovať produkt – nealkoholické pivo Birell. Ústredným motívom reklamy je tvrdenie „S Birellom nenafúkaš“, voči pravdivosti ktorého namieta aj sťažovateľ. Pri posudzovaní reklamy brala AK RPR do úvahy skutočnosť, že predmetom reklamy je pivo. V tomto prípade však pivo nealkoholické, ktoré je aj v zmysle aktuálne platnej legislatívy definované ako „pivo s obsahom alkoholu najviac 0,5 objemového percenta“. Objemový obsah alkoholu v pive Birell sa pohybuje v rozmedzí 0,30 – 0,45 % obj., čo je uvedené aj na obale predmetného piva a produkt je teda možné označiť ako „nealkoholický“ aj v zmysle príslušnej legislatívy. Takéto množstvo alkoholu v nápoji s ohľadom na jeho účinky je zanedbateľné, čo potvrdili aj zadávateľom predložené štúdie. Z nich jasne vyplýva, že konzumácia nealkoholického piva Birell nemá vplyv na množstvo alkoholu v dychu. Vodiči sa preto nemusia obávať, že by  konzumáciou uvedeného nealkoholického piva „nafúkali“ a tvrdenie „S Birellom nenafúkaš“, použité v danej reklame je preto možné považovať za akceptovateľné a pravdivé, a to bez ohľadu na určité, v tomto prípade však zanedbateľné množstvo alkoholu, ktorý produkt obsahuje. Zároveň AK RPR vzala do úvahy aj možnosť, že „nafúkať“ môže človek aj s ohľadom na určitú kombináciu potravín, prípadne liekov a biochemických procesov ľudského tela. Pre takéto prípady ale existuje možnosť vyžadovať opakovanú dychovú skúšku, ktorá by nemala takýto alkohol zaznamenať. Za zavádzajúce v reklame nepovažuje Komisia ani využitie „policajtov“, keďže zadávateľ chcel v rámci reklamy zdôrazniť, že uvedený produkt má vlastnosti nealkoholického nápoja, aj napriek tomu, že je pivom, konzumácia ktorého bežne v prípade šoférovania tolerovaná nie je. V tomto prípade však vodič môže piť uvedený nápoj a zobrazenie „policajtov“ v reklame je teda v kontexte komunikačného posolstva a možno ho považovať za akceptovateľné. AK RPR reklamu vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex. 
 
Printová reklama: „Okná, za ktorými býva horúco“, zadávateľa: Ľubomír Svetlík - MIRADOR  
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči vizuálu reklamy, prostredníctvom ktorého zadávateľ komunikuje drevohliníkové okná. Sťažovateľ namieta, že reklama zobrazuje nahú ženskú postavu. 
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Printová reklama: „Okná, za ktorými býva horúco“, zadávateľa: Ľubomír Svetlík - MIRADOR  je v rozpore s ustanovením čl. 11 ods. 1 písm. b)  Kódexu.   
 
V danom prípade sa AK RPR stotožnila s názorom sťažovateľa. Cieľom reklamy bolo v danom prípade propagovať služby spoločnosti, ktorá sa zaoberá výrobou okien. Dominantným výrazovým prostriedkom reklamy je zobrazenie nahej ženskej postavy, v kontexte sloganu „Okná, za ktorými býva horúco“. Na rozdiel od predchádzajúceho vizuálu, kedy pohľad na postavu zachytával vrchnú časť tela v posudzovanom prípade ide o zobrazenie takmer celej postavy v zjavne rozkročenej póze, ktorá pôsobí sexisticky. Postava modelky je síce čiastočne rozostrená, ale celková póza modelky je vulgárna a predmetné zobrazenie je v tomto prípade s ohľadom na celkové stvárnenie reklamy možné považovať za porušujúce všeobecné normy mravnosti a slušnosti. Napriek určitému vzťahu k produktu „naznačeniu tepelnoizolačných vlastností“ skla je potrebné aj pri zobrazení ľudskej bytosti zohľadniť možné pôsobenie, o to zvlášť pri nahej postave. V danom prípade póza postavy napriek rozostreniu nie je obvyklou pózou pri danom produkte a jej celkové spracovanie je sexistické. AK RPR tak považuje zobrazenie modelky za účelové a v rozpore s Kódexom.
 
TV spot: „Taká istá banka, akurát, že úplne iná“, zadávateľa: Poštová banka, a. s., odštepný závod 365.bank  
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči TV spotu, ktorý propaguje banku 365.bank. Sťažovateľ namieta, že v reklame je zobrazená pracovníčka banky, ktorá si nevhodne podopiera hlavu, pričom hlas vyzve divákov že ju treba vyhodiť, tak ako všetko zbytočné. Sťažovateľ má za to, že reklama navádza na útok voči zamestnankyniam banky a ženám. Podľa sťažovateľa reklama nevhodne ovplyvňuje mladých ľudí.  
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot: „Taká istá banka, akurát, že úplne iná“, zadávateľa: Poštová banka, a.s., odštepný závod 365.bank nie  je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.   
 
V danom prípade sa AK RPR nestotožnila s názorom sťažovateľa. Cieľom danej reklamy bola komunikácia novej tzv. mobilnej banky a jej služieb. AK RPR pri posudzovaní brala o.i. do úvahy aj skutočnosť, že predmetná banka sa od iných, tradičných bánk odlišuje spôsobom poskytovania svojich služieb – banka nemá klasické kamenné pobočky a svoje služby poskytuje formou mobilnej aplikácie. Túto svoju základnú charakteristiku komunikoval zadávateľ aj priamo v televíznom spote, ktorý AK RPR vyhodnotila ako neporušujúci Kódex. Televízny spot nezobrazuje takpovediac reálne prostredie ani reálnu situáciu. Reklama je čiastočne animovaná, využíva zjavnú mieru reklamného nadsadenia a metafory, ktorá je interpretovateľná práve v kontexte komunikačného posolstva. Zobrazenia v reklame sú absurdné a nereálne a AK RPR nevníma ako násilné ani zobrazenie aktu, v ktorom „ruka vytiahne pracovníčku banky“. V danom prípade ide skôr o ilustráciu toho, že v novej banke pracovníkov v pobočke spotrebitelia nenájdu, resp. že banka pobočky ani nemá. Určitým spôsobom môže byť diskutabilné predmetné zobrazenie v kontexte tvrdenia „tak sa zbav zbytočností...“, avšak s ohľadom na celkové komunikačné posolstvo reklamy, nepovažuje ani toto AK RPR za také, ktoré by mohlo znižovať ľudskú dôstojnosť, či zobrazovať násilie. Navyše vychádzajúc z reality, v rámci ktorej sa spotrebitelia stretávajú skôr s tým, že pracovníci a pracovníčky bánk sú naopak vyťažení a nemajú takpovediac čas „nudiť sa“ AK RPR nepredpokladá, že by uvedenú reklamu a zobrazenia v nej mohol priemerný spotrebiteľ vnímať doslovne. AK RPR však v kontexte problematiky násilia a diskriminácie a zobrazovania človeka ako ľudskej bytosti bez ohľadu na to, či ide o animovanú alebo skutočnú osobu, dáva do pozornosti odôvodnenosť požiadavky zvážiť možnú zvýšenú citlivosť spotrebiteľov na takéto zobrazovania. 
 
Rozhlasový spot: „Wobenzym“, zadávateľa: MUCOS Pharma CZ, s.r.o.  
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči rozhlasovej reklame, ktorá komunikuje liek Wobenzym. Sťažovateľ má za to, že produkt je v reklame klamlivo vydávaný za liek a reklamu preto považuje za zavádzajúcu. 
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Rozhlasový spot: „Wobenzym“, zadávateľa: MUCOS Pharma CZ, s.r.o.  nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.   
 
V danom prípade sa AK RPR s názorom sťažovateľa nestotožnila. Predmetný produkt je oficiálne schváleným liekom, ktorý nie je viazaný na lekársky predpis. Tvrdenia uvedené v reklame sú súladné a zodpovedajú terapeutickým indikáciám, ktoré sú uvedené aj v rámci schváleného súhrnu charakteristických vlastností lieku. Reklama obsahuje taktiež výzvu na to, aby sa spotrebiteľ o užívaní lieku poradil so svojim lekárom, či lekárnikom a reklama spĺňa požiadavky, ktoré Kódex na tento druh komunikácie kladie. Zároveň reklama neobsahuje klamlivé údaje a nie je ani koncipovaná spôsobom, ktorý by zneužíval nedostatok skúseností alebo znalostí spotrebiteľa, alebo jeho dôverčivosť, a preto ju Komisia vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex.
 
Web stránka zadávateľa: „Wacom Cintiq 16“, zadávateľa: Alza.sk, s. r. o.  
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči informáciám uverejneným na web stránke zadávateľa Alza.sk, s. r. o. Sťažovateľ uvádza, že pri produkte „grafický tablet Wacom Cintiq 16“ zadávateľ uvádza nepravdivú odporúčanú (pôvodnú) cenu, ktorá je oveľa vyššia než aká v skutočnosti kedy bola. Riadna cena je uvedená ako zľava z ceny, ktorú produkt nikdy nemal.
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Web stránka zadávateľa: „Wacom Cintiq 16“, zadávateľa: Alza.sk, s. r. o.  je v rozpore s ustanovením čl. 16 písm. d)  Kódexu.   
 
V danom prípade sa AK RPR stotožnila s názorom sťažovateľa a pri posudzovaní vychádzala aj z tvrdenia zadávateľa, ktorý pripustil, že cena uvedená ako pôvodná (t.z. cena pri zaradení do predaja alebo doporučená predajná cena) vo výške 1709 € bola zobrazená pri predmetnom produkte nesprávne. S ohľadom na túto skutočnosť má AK RPR za to, že predmetná reklama mohla vyvolať v priemernom spotrebiteľovi mylný dojem, že uvedený produkt sa predáva vo výraznej zľave, čo však nebola pravda, nakoľko pôvodná cena produktu je v skutočnosti oveľa nižšia. Informácia o cene, obsiahnutá v reklame mohla teda vzbudzovať dojem, že cena bola znížená, a to aj napriek tomu, že sa tak nestalo, čo považuje AK RPR za porušujúce Kódex. AK RPR však zároveň prihliadla aj na to, že uvedená situácia vznikla pravdepodobne v dôsledku technického omylu a ocenila, že zadávateľ uvedenú informáciu upravil bezprostredne po obdržaní sťažnosti.
 
Rozhlasový spot (sponzorský odkaz): „200 rokov inovácií“, zadávateľa: P Automobil Import s.r.o.  
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči rozhlasovému sponzorskému odkazu, ktorý komunikuje značku Peugeot. Sťažovateľ poukazuje na to, že v rámci reklamy odznie aj informácia, ktorá hovorí, že Peugeot má 200 rokov inovácií. V kontexte reklamy, ktorá komunikuje automobily, uvedené vytvára dojem, že inovácie sa vzťahujú k automobilom, čo však nie je pravdou, keďže značka vyrábala aj iné produkty (napr. mlynčeky, pásové píly a pod.). Na základe uvedeného považuje sťažovateľ reklamu za zavádzajúcu.
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Rozhlasový spot (sponzorský odkaz): „200 rokov inovácií“
zadávateľa: P Automobil Import s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.   
 
V danom prípade sa AK RPR s názorom sťažovateľa nestotožnila. Zadávateľ v rámci reklamy uviedol tvrdenie v znení „Peugeot – 200 rokov inovácií.“ Bez ohľadu na to, že súčasťou reklamy boli aj informácie, ktoré sa vzťahovali priamo k automobilom, ako aj skutočnosti, že história výroby automobilov značky Peugeot nemá 200 rokov, možno tvrdenie považovať za prípustné, nakoľko toto bolo použité v  kontexte histórie značky Peugeot ako takej, ktorá skutočne má 200 ročnú tradíciu. AK RPR sa nedomnieva, že by uvedená informácia bola použitá v takom kontexte alebo za takých okolností, aby mohla uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu, a preto reklamu vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex. 
 
Web stránka zadávateľa: „Sloboda dáta“, zadávateľa: SWAN Mobile, a. s.  
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby voči informáciám uvedeným na web stránke zadávateľa SWAN Mobile, a. s., k paušálu „Sloboda dáta“. Sťažovateľ uvádza, že na stránke je uvedená informácia v znení: „V rámci nového paušálu SLOBODA DÁTA získate nekonečné dáta v 4G sieti 4ky a 2 GB dát platný v celej SR.“ Sťažovateľ namieta, že nekonečné dáta nie sú v skutočnosti nekonečné, keďže po prečerpaní 300 GB sa zastavia a je potrebné mať dodatočný kredit, aby služba pokračovala. Informácia o nekonečných dátach je podľa sťažovateľa uvedená bez odvolania sa na iné zdroje, kde by bolo možné toto obmedzenie dohľadať.
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Web stránka zadávateľa: „Sloboda dáta“, zadávateľa: SWAN Mobile, a. s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu.   
 
V danom prípade sa AK RPR s názorom sťažovateľa nestotožnila. Na web stránke zadávateľa boli uvedené informácie v znení: „Po spotrebovaní predplateného objemu dát platného v celej SR, môžete naďalej dátovať iba za 1 cent za 1 MB.“ Tieto jasne a zrozumiteľne definovali podmienky ponuky ako aj skutočnosť, že ponuka má svoje obmedzenia. AK RPR sa preto nedomnieva, že priemerný spotrebiteľ by mohol byť uvedený do omylu a domnievať sa, že ponuka služby je neobmedzená. Navyše význam výrazu „nekonečný“ nepredstavuje synonymum napríklad k výrazu „neobmedzený“, ktorý by potenciálne mohol naznačovať, že ponuka nie je ničím, vrátane ďalších poplatkov, obmedzená. S ohľadom na tieto skutočnosti má AK RPR za to, že reklama neobsahuje údaj, ani informáciu, ktorá by vzhľadom na okolnosti a súvislosti v akých je uvedená mohla uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu, a preto ju vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex.  
 
 
 

Nálezy Arbitrážnej komisie RPR

Nálezom sa rozumie písomné vyhotovenie výsledku posúdenia reklamy Komisiou a odôvodnenie jej rozhodnutia.

Novinky

8.7.2019

Tlačová správa zo 6. zasadnutia AK RPR

BRATISLAVA. Dňa 20. 06. 2019 sa konalo 6. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len AK RPR). AK RPR ako orgán etickej...

24.5.2019

Tlačová správa z 5. zasadnutia AK RPR

Tlačová správa  z 5. zasadnutia Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu v roku 2019   BRATISLAVA. Dňa 15. 05. 2019...

Všetky novinky

Členovia rady pre reklamu

RPR združuje subjekty, ktoré aktívne vstupujú do procesu marketingovej komunikácie - asociácie zadávateľov reklamy, reklamné agentúry, média ale aj podnkateľské subjekty, využívajúce propagáciu formou reklamy.

Zoznam členov

Rada pre reklamu

Rada pre reklamu (RPR) je orgán etickej samoregulácie reklamy. Hlavným cieľom RPR je zabezpečovať a presadzovať, aby sa na území Slovenskej Republiky šírila čestná, slušná, decentná, legálna a pravdivá reklama.

Viac o Rade pre reklamu

Prihlásenie

Partneri

Nadace Open Society Fund Praha Norway Grants Mediálne.sk

RPR je členom

The European Advertising Standards Alliance

Rada pre reklamu je partnerom projektu „Systémová změna v diskriminačním zobrazování žen a mužů v reklamě“, ktorý podporila Nadace Open Society Fund Praha z programu „Dejme (že)nám šanci“, ktorý je financovaný z Norských fondov.