Tlačová správa z 8. zasadnutia AK RPR

Tlačová správa  z 8. zasadnutia Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu v roku 2020
 
BRATISLAVA. Dňa 15. 10. 2020 sa konalo 8. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len AK RPR). AK RPR ako orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy posúdila sťažnosti na 8 reklám s cieľom zistiť, či došlo k porušeniu Etického kódexu reklamnej praxe platného na území SR (ďalej len Kódex).
 
AK RPR prijala na svojom zasadnutí nasledujúci nálezy:
 
TV spot: „Coldrex Maxgrip“, zadávateľa: OMEGA PHARMA s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči TV spotu, ktorý propaguje voľnopredajný liek Coldrex zadávateľa, OMEGA PHARMA s.r.o. Sťažovateľ považuje reklamu za zavádzajúcu a poukazuje na to, že reklama zobrazuje osobu s chrípkou, ktorá stojí na zastávke MHD a ide do práce, na nákupy. Sťažovateľ ďalej uvádza, že Coldrex je prípravok na báze paracetamolu a chrípku nelieči a podľa jeho názoru by mala takáto osoba zostať doma a nechodiť na verejnosť a do kolektívu. Sťažovateľ uvádza, že na Slovensku zomrie na chrípku cca 800 ľudí ročne a ďalší majú doživotné následky. Sťažovateľ má taktiež za to, že v súčasnej situácii, v dobe pandémie Covid 19 je predmetná reklama nevhodná a arogantná.
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je čiastočne opodstatnená. TV spot: „Coldrex Maxgrip“, zadávateľa: OMEGA PHARMA s.r.o. je v rozpore s ustanoveniami čl. 10 ods. 3 Kódexu. 
 
AK RPR sa v danom prípade s námietkami sťažovateľa čiastočne stotožnila. Reklama  v danom prípade propaguje produkt – voľnopredajný liek, ktorý je určený na zmiernenie a liečbu, resp. úľavu od príznakov chrípkového ochorenia a prechladnutia, pričom v rámci spotu je táto skutočnosť uvedená a explicitne sú vymenované aj príznaky (horúčka, bolesť hlavy, bolesť hrdla, upchatý nos), od ktorých sa po užití produktu človeku uľaví. Komisia nespochybňuje skutočnosť, že reklama pravdivo zobrazuje účinok produktu a súhlasí s vyjadrením zadávateľa, že reklamný spot je v súlade so schváleným súhrnom charakteristických vlastností lieku, a teda, že reklama nezobrazuje také vlastnosti a účinky lieku, ktoré tento nemá. V súvislosti s prezentovaním účinkov produktu sa Komisia nestotožnila s názorom sťažovateľa a má za to, že reklama obsahuje pravdivé informácie.
 
Komisia sa tiež stotožňuje s argumentom zadávateľa, že podobný reklamný koncept bol použitý aj  v rokoch 2006 a 2011 a AK RPR v tom čase reklamu vyhodnotila ako etickú. Pri posudzovaní reklamy však Komisia vždy zohľadňuje aktuálnu spoločenskú situáciu vrátane toho, ako reklamu ako takú slovenská spoločnosť v súčasnosti vníma a na čo je slovenský spotrebiteľ v kontexte spoločenského diania citlivý. V tomto smere nemožno predovšetkým absentovať od aktuálneho diania vo vzťahu k pandémii vírusu Covid 19, jeho príznakom ako aj opatreniam, ktoré boli v boji s daným vírusom celoplošne prijaté. Komisia je toho názoru, že uvedený kontext nemožno oddeliť od toho ako je reklama aktuálne vnímaná a posudzovaná. 
 
Reklamný príbeh zachytáva ženu, ktorá stojí na zastávke MHD a evidentne má príznaky ochorenia – kašeľ, horúčku, upchatý nos. Je pravdou, že tieto príznaky sú typické pre chrípku a prechladnutie, avšak je tiež pravdou, že sú takmer identické so symptómami, ktoré má  vírusové ochorenie Covid 19. Človek v danej dobe nemusí jednoznačne vedieť odlíšiť, či v prípade uvedených príznakov má chrípku či prechladnutie alebo je pozitívny na infekčné ochorenie Covid 19, najmä, keď príznaky sú rôzne a je možné sa infikovať aj od bezpríznakovej osoby s ochorením. Reklama predstavuje pre spotrebiteľa relevantný zdroj informácií, a to napriek predpokladu hyperbolizácie a reklamného spracovania prezentácie a ponuky reklamovaného produktu, ktoré vie priemerný spotrebiteľ odčítať. Komisia si je vedomá skutočnosti, že daný produkt nie je určený na liečenie ochorenia Covid 19 a tiež nemá za to, že akýkoľvek audiovizuálny obsah by mal v súčasnosti reflektovať alebo zobrazovať len správanie právom a príslušnými opatreniami dovolené. Komisia si tiež uvedomuje, že ide o staršiu, viacročnú opakujúcu sa kampaň, na ktorú môžu byť spotrebitelia už zvyknutí. Napriek uvedeným skutočnostiam má AK RPR za to, že voči spotrebiteľom v súčasnej situácii nie je spoločensky zodpovedné ponechať reklamu, ktorá pracuje s prvkom priamo spojeným s ochorením Covid 19 bez akéhokoľvek kontextu k danému celospoločenskému problému.  V reklame  totiž táto skutočnosť nie je zohľadnená žiadnym spôsobom. Reklama taktiež žiadnym spôsobom nereflektuje na aktuálne prijaté bezpečnostné a preventívne opatrenia, a to aj napriek tomu, že  je vysielaná aj v období, kedy sú tieto účinné a platné, a vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu sa pritvrdzujú, napríklad povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest rúškom.  
 
AK RPR si je vedomá, že reklama, vrátane jej nasadenia sa plánuje vopred, resp. s časovým predstihom, avšak zároveň má za to, že nakoľko je predmetná reklama vysielaná dlhodobo ako aj to, že aktuálna situácia a zvýšená miera obozretnosti a opatrnosti vo vzťahu k pandémii koronavírusu je situáciou, ktorá je aktuálna už dlhší čas, zadávateľ už mohol uvedené skutočnosti vziať do úvahy a televízny spot upraviť, doplniť o informácie súvisiace s preventívnym správaním sa alebo zvážiť jeho nasadenie. S ohľadom na tieto skutočnosti má Komisia za to, že reklama nebola v aktuálnej spoločenskej situácií pripravovaná (vrátane nasadenia) s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľovi.
 
TV spot (dostupný aj na YouTube): „Slovo robí banku“, zadávateľa: Poštová banka, a.s., odštepný závod 365.bank
Rada zaevidovala sťažnosť od Slovenského združenia pre značkové výrobky voči TV spotu „Slovo robí banku“, zadávateľa Poštová banka, a.s., odštepný závod 365.bank. Sťažovateľ namieta, že predmetná reklama sa dehonestujúcim spôsobom vyjadruje o produktoch iných rešpektovaných výrobcov (napr. výrobcov jogurtov, tyčiniek, čistiacich výrobkov a pod.) a taktiež dehonestujúcim spôsobom zobrazuje konzumáciu jedla, čo je neprípustné. Reklama podľa sťažovateľa predstavuje nekalosúťažné konanie a porušuje tak generálnu klauzulu nekalej súťaže (všeobecný zákonný zákaz nekalosúťažného konania) a napĺňa aj znaky špeciálnych skutkových podstát nekalej súťaže (zľahčovanie, parazitovanie na povesti). Sporná reklama podľa sťažovateľa zosmiešňuje jednak výrobky iných súťažiteľov, jednak zosmiešňuje ich reklamné kampane. Sporná reklama tiež bez právneho dôvodu a bez súhlasu príslušných súťažiteľov (výrobcov jogurtov, tyčiniek, čistiacich výrobkov a pod.)  využíva výsledky ich tvorivej duševnej činnosti, ich reklamné kampane, ktoré sú pre tieto produkty a týchto výrobcov typické a príznačné. Sťažovateľ má za to, že 365 banka účelovo vo svojej reklame používa vizuálne ako aj slovné spojenia s ľahko identifikovateľnými produktmi a reklamnými kampaňami, ktoré sú dlhodobo etablované na trhu, sú medzi spotrebiteľmi obľúbené a majú vybudované dobré meno a snaží sa týmto spôsobom dostať do povedomia svoj nový brand. Takáto praktika je však zakázaná a neakceptovateľná, preto sťažovateľ žiada o okamžité zastavenie šírenia reklamy v TV aj online. Sťažovateľ má za to, že reklama 365 banky má znaky nekalosúťažného konania, keďže zo strany banky sa jedná o konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž je pritom zo zákona zakázaná. Reklama podľa sťažovateľa napĺňa aj znaky tzv. špeciálnych skutkových podstát nekalej súťaže, konkrétne ide o zľahčovanie, ktorým je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. Sťažovateľ dáva do pozornosti, že zľahčovaním sa môže považovať aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. 365 banka sa tiež dopúšťa parazitovania na povesti, za ktoré sa považuje využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol. Je zrejmé, že banka sa po rebrandingu snaží zaujať spotrebiteľov a budovať svoje meno využitím obchodného mena, povesti a súťažných výkonov iných podnikateľských subjektov a to aj cestou zosmiešňovania a dehonestácie produktov týchto podnikateľských subjektov a reklám, ktoré sú pre tieto podnikateľské subjekty príznačné.
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že  sťažnosť je čiastočne opodstatnená. TV spot (dostupný aj na YouTube): „Slovo robí banku“, zadávateľa: Poštová banka, a.s., odštepný závod 365.bank je v rozpore s ustanovením čl. 10 ods. 6 Kódexu. 
 
V predmetnom prípade sa AK RPR čiastočne s názorom sťažovateľa stotožnila. Reklama v predmetnom prípade komunikuje vybrané benefity konkrétneho finančného produktu. Kreatívny koncept je postavený akoby na „paródii“ doteraz vysielaných reklám konkrétnych produktov a značiek, vrátane výrazových prostriedkov, ktoré boli v týchto reklamách využité. Vo všeobecnosti je AK RPR toho názoru, že určitá miera reklamného nadsadenia a hyperboly taktiež predstavujú formu vyjadrenia sa v reklame a za určitých okolností ich možno vnímať ako opodstatnené, resp. akceptovateľné a rovnako za akceptovateľné môže byť za určitých okolností považované aj také spracovanie reklamy, ktoré naopak na zveličenie v reklame  poukazuje, formou napríklad satiry alebo s využitím humoru. Avšak spôsob akým zadávateľ poukazuje na určitý „naratív reklamy“ v rámci predmetného spotu nepovažuje AK RPR v tomto prípade za etický. Jednotlivé scény v predmetnej reklame odkazujú na konkrétne kreatívne koncepty reklám, ktoré boli odvysielané, a ktoré sa spájajú s konkrétnymi produktmi, či značkami iných spoločností. Celkové spracovanie reklamy využíva jednoznačnú symboliku, vizuálnu prezentáciu, maskotov či slovné spojenia, ktoré sú príznačné pre reklamy iných zadávateľov a AK RPR je toho názoru, že priemerný spotrebiteľ týchto zadávateľov a ich reklamy, či produkty vie ľahko identifikovať a rozpoznať. Je pravdou, že subjekty, resp. ich reklamy a produkty, na ktoré odkazuje reklama nie sú v priamom konkurenčnom vzťahu so zadávateľom, nakoľko poskytujú iné druhy služieb a tovarov. To však neznamená, že možno v tomto prípade abstrahovať od skutočnosti, že predmetnou reklamou dochádza k určitej forme zľahčovania a neprimeraného zásahu do povesti iných značiek a ich reklám, ktoré si aj prostredníctvom komerčnej komunikácie a reklamy dlhodobo budujú svoje postavenie na trhu. A uvedené taktiež neznamená, že možno tieto kreatívne koncepty bez súhlasu dotknutých subjektov takýmto spôsobom použiť v rámci vlastnej reklamy, resp. s cieľom propagácie vlastného produktu, či služby. Cudzie kreatívne koncepty pritom nie sú v reklame využité výhradne v pozitívnom smere, ale zadávateľ spôsobom a formou ako ich vo vlastnej reklame použil, parodoval a následného porovnal s vlastnou reklamou a svojim produktom akoby šíri komunikačné posolstvo, ktoré naznačuje, že reklama zadávateľa je oproti ostatným reklamám, ostatných zadávateľov jediná správna a pravdivá, čo preukázané nebolo. Navyše s cudzími konceptmi sa v rámci spotu pracuje vyslovene dehonestujúcim a zosmiešňujúcim spôsobom (napr. scéna, v ktorej si žena roztiera jogurt po tvári) a AK RPR je toho názoru, že predmetná reklama ohrozuje dobré meno reklamy ako takej a znižuje dôveru v reklamu ako službu spotrebiteľom, čo nemožno považovať za etické.
 
Reklamná kampaň: „Peňaženka zdravia“, zadávateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči reklamnej kampani, ktorá komunikuje možnosť získania finančného benefitu až 800€ zadávateľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Sťažovateľ považuje reklamu zavádzajúcu, keďže v reklame je uvedené, že benefit 800€ poskytuje rodinám, resp. benefit je pre osem osôb, pričom z reklamy táto skutočnosť zrejmá nie je. Reklama vytvára podľa sťažovateľa dojem, že benefit je pre jednu osobu. Obdobne je to podľa sťažovateľa aj pri komunikácii benefitu 450€. Sťažovateľ zároveň uvádza, že na to, aby benefit získal, musí splniť viacero zložitých podmienok.   
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Reklamná kampaň: „Peňaženka zdravia“, zadávateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu. 
 
Cieľom reklamy komunikácia skupinového benefitu, vo výške až 800€. AK RPR sa nestotožnila s názorom sťažovateľa, že z reklamy nie je zrejmé, že benefit sa poskytuje pre skupinu, resp. že reklama vytvára dojem, že benefit v uvedenej výške je určený pre jednu osobu. TV spot, spôsobom ako je spracovaný,  v rámci svojej obrazovej aj zvukovej časti uvádza, že výška benefitu je určená pre skupinu, resp. pre viacero osôb – v spote vystupujú viacerí účinkujúci, v jeho závere sa na monitore telefónu v rámci aplikácie zobrazí 8 osôb a samotný headline v znení: „Spojte sily a získajte až 800€ pre blízkych“ zrozumiteľne divákovi poskytuje informáciu o základnej charakteristike ponúkanej výhody. Kreatívny koncept je využitý aj v rámci ďalších nosičov reklamy, z ktorých je taktiež jasné komunikačné posolstvo a AK RPR sa nedomnieva, že by v danom prípade mohlo dôjsť k zavedeniu spotrebiteľa. Naopak AK RPR je toho názoru, že zadávateľ v rámci reklamy komunikoval informácie zrozumiteľne a jasne, a reklamu nepovažuje za klamlivú, či zavádzajúcu. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa, že na to, aby spotrebiteľ uvedený bonus získal musí splniť podmienky, AK RPR uvádza, že z reklamy samotnej nevyplýva, že získanie benefitu je bezpodmienečné a AK RPR nie je toho názoru, že na základe reklamy by priemerný spotrebiteľ mohol očakávať, že poskytnutie uvedeného benefitu je automatické. Navyše reklama v rámci svojich nosičov odkazuje na web stránku zadávateľa, v rámci ktorej sú informácie o podmienkach a mechanizme získania benefitu explicitne a rozsiahlo uvedené. S ohľadom na tieto skutočnosti vyhodnotila AK RPR reklamnú kampaň ako neporušujúcu Kódex a sťažnosť ako neopodstatnenú.  .
 
PR článok: „Kým v zahraničí sa stravné zvyšuje, Slovensko robí kroky k jeho zániku“, šíriteľa: MAFRA Slovakia a.s. 
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči článku, ktorý bol uverejnený na portáli hnonline.sk. Sťažovateľ považuje predmetný článok za manipulatívny zo strany inzerenta, nakoľko sa podľa jeho názoru vydáva za serióznu žurnalistiku, avšak v skutočnosti je to PR článok. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že malými písmenami je síce uvedené, že ide PR, avšak nikde nie je uvedené, kto je inzerentom obsahu.  
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. PR článok: „Kým v zahraničí sa stravné zvyšuje, Slovensko robí kroky k jeho zániku“, šíriteľa: MAFRA Slovakia a.s. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu. 
 
V danom prípade sa AK RPR s názorom sťažovateľa nestotožnila. Je pravdou, že Kódex kladie na reklamu požiadavku, že reklama, ktorá je anonymná alebo netransparentná, je neprípustná (čl. 10 ods. 7), pričom reklama sa považuje za anonymnú, ak v procese posudzovania sťažnosti na reklamu pred AK RPR nie je možné zistiť alebo určiť príslušného zadávateľa reklamy; napríklad z dôvodu, že jeho totožnosť je poskytovateľovi komunikačného média  neznáma alebo  že poskytovateľa komunikačného média zaviazal mlčanlivosťou (čl. 10 ods. 4 Kódexu). V danom prípade AK RPR vychádzala zo skutočnosti, že v procese posudzovania sťažnosti šíriteľ uviedol, že inzerentom je Asociácia moderných benefitov, čo bolo následne uvedené aj priamo pod článkom. S ohľadom na túto skutočnosť Komisia nepovažuje reklamu za anonymnú. AK RPR taktiež prihliadala v danom prípade na skutočnosť, že povaha článku ako takého si priamo nevyžaduje zverejnenie informácie o tom, kto je jeho zadávateľom, resp. inzerentom, nakoľko článok vyjadruje určitý postoj, názor na aktuálnu spoločenskú tému. Významnou je však v tomto prípade skutočnosť, do akej miery má čitateľ na základe predmetného článku  a spôsobu jeho publikovania vedomosť o tom, že článok má komerčný obsah, resp. je reklamou. V tomto kontexte AK RPR vychádzala z ustanovenia čl. 12 ods. 2, v zmysle ktorého reklama nesmie byť skrytá, osobitne nesmie predstierať, že je informáciou iného ako reklamného charakteru, najmä ak je prezentovaná vo forme vedeckej state, reportáže, rozhovoru alebo spravodajskej informácie. Reklama nie je skrytou, ak sa v informácii o charitatívnom, humanitárnom alebo filantropickom projekte určenej spotrebiteľovi pomenuje alebo označí subjekt, ktorý tento projekt realizuje, a to jeho názvom, obchodným menom, ochrannou známkou alebo obchodnou značkou, kontaktnými údajmi a podobne. AK RPR predmetnú reklamu nepovažuje za skrytú, nakoľko, článok je umiestnený v sekcii, ktorá je určená výhradne pre publikovanie PR obsahu. Zároveň je článok explicitne ako PR označený, vo svojom úvode aj v závere a AK RPR považuje takéto odlíšenie vlastného redakčného obsahu od inzercie za dostatočné a nie je toho názoru, že čitateľ môže byť uvedený do omylu a domnievať sa, že autorom článku je redakcia a článok je informáciou iného ako reklamného charakteru.  
 
Katalóg: „Magnet 3 Pagen“, zadávateľa: PackWay s.r.o., ČR
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči vybranému obsahu, ktorý bol súčasťou katalógu Magnet 3 Pagen. Sťažovateľ namieta, že na konkrétnej strane katalógu sú vyobrazené ako súčasť ponuky erotické pomôcky. Podľa názoru sťažovateľa sa uvedená ponuka nemá nachádzať v katalógu, ktorý ponúka vianočné dekorácie, oblečenie, obuv a potreby do domácnosti. Sťažovateľ vyjadruje názor, že ku katalógu, ktorý rodič len letmo pozrie a nenájde nič nevhodné sa ľahko môžu dostať maloleté osoby, pričom v katalógu nikde nie je uvedené, že je vhodný až od 18 rokov.
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. Katalóg: „Magnet 3 Pagen“, zadávateľa: PackWay s.r.o., ČR nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu. 
 
V predmetnom prípade sa AK RPR nestotožnila s názormi sťažovateľa. Katalóg prezentuje rôzny sortiment zadávateľa, pričom jedna jeho strana sa venuje aj ponuke sortimentu s erotickou tematikou. AK RPR nevníma ako porušujúce Kódex to, že súčasťou prezentácie v katalógu sú aj erotické pomôcky, nakoľko tieto tvoria časť sortimentu, ktorý má zadávateľ v ponuke a rovnako, ako má právo uvedený tovar predávať, má právo aj na jeho ponuku, resp. prezentáciu. Samotná komunikácia tohto sortimentu neobsahuje zobrazenia, výrazy alebo prezentácie, ktoré by AK RPR považovala za porušujúce všeobecné normy slušnosti alebo mravnosti. Na stránke sú vyobrazené konkrétne produkty, ktoré sú v ponuke zadávateľa bez akéhokoľvek ďalšieho kontextu resp. zobrazenia, ktoré by bolo napríklad hanlivé alebo dehonestujúce. Zároveň zadávateľ na obsah predmetnej stránky spotrebiteľa upozornil, keď priamo na stránku, ktorá sa nachádza bezprostredne pred ponukou erotického tovaru umiestnil informáciu v znení: „Nasledujúca strana obsahuje tovar s erotickou tematikou. Nevhodné pre osoby mladšie 18 rokov“. AK RPR je toho názoru, že informácia je viditeľná a umiestnená tak, aby v prípade, že spotrebiteľ nechce nasledujúcu stránku vidieť napríklad, že daný obsah považuje za  nevhodný, môže sa jej vzhliadnutiu cielene vyhnúť.
Vo vzťahu k možnej konfrontácii reklamy maloletými, AK RPR vzala do úvahy skutočnosť, že katalóg je zasielaný výhradne dospelým osobám, ktorým je aj primárne určený a tieto preberajú aj zodpovednosť za to, či katalóg deti uvidia alebo nie. Navyše AK RPR má za to, že  uvedená reklama, ako už bolo spomenuté vyššie v konečnom dôsledku neobsahuje prvky a výrazové prostriedky, ktoré by boli neslušné, prípadne mohli mať negatívny dopad na deti a maloletých, a preto reklamu vyhodnotila ako neporušujúcu Kódex.       
 
Printová reklama: „Chamtivosť slovenských lekární nepozná medze“, šíriteľa: News and Media Holding a.s.
Rada zaevidovala sťažnosť od Slovenskej lekárnickej komory voči printovej inzercii, neznámeho zadávateľa uverejnenej v týždenníku Plus7dní. Sťažovateľ upozorňuje, že v predmetnej reklame s nadpisom: „Chamtivosť slovenských lekární nepozná medze“ je popisovaný údajný doplnok stravy označený ako „biostimulačný prípravok prof. Bradforda“, pričom je konštatované, že „majitelia lekární skrývali pred ľuďmi najlepší prípravok na prostatu“. Slovenská lekárnická komora má za to, že reklama je svojim označením a obsahom neetická, nečestná a potencionálne zavádzajúca, nakoľko reklamovaný produkt nie je spôsobilý tvoriť základný sortiment lekárne definovaný § 24 ods. 1 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a teda ani nie je dané oprávnenie lekárne reklamovaný produkt vydávať ako základný sortiment lekárne rovnako ako sa možno domnievať, že reklamovaný produkt nemožno ani vydávať ako doplnkový alebo iný sortiment lekárne v zmysle § 24 ods. 3 uvedeného zákona, nakoľko v reklame neexistuje presné označenie produktu umožňujúce verifikáciu, či sa jedná výrobok určený na ochranu a podporu zdravia ľudí, ktorý spĺňa požiadavky na uvedenie na trh a teda či je vôbec spôsobilý tvoriť sortiment lekárne. Uvedeným dochádza k dehonestácii poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, ktorí v kontexte svojho postavenia a právomoci nie sú oprávnení ovplyvniť možnosť uvádzania výrobkov na trh bez predchádzajúceho pôsobenia regulátorov definujúcich základný, doplnkový a iný sortiment lekárne.
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Printová reklama: „Chamtivosť slovenských lekární nepozná medze“, šíriteľa: News and Media Holding a.s. je v rozpore s ustanoveniami čl. 10 ods. 7, čl. 12 ods. 2 a čl. 44 ods. 2 Kódexu. 
 
V zmysle Kódexu reklama, ktorá je anonymná je neprípustná (čl. 10 ods. 7 Kódexu). Vzhľadom na to, že reklama neobsahovala označenie zadávateľa a toto sa nepodarilo určiť ani Rade, považuje AK RPR reklamu za anonymnú a z tohto pohľadu za neetickú. Určenie zadávateľa pritom nie je zrejmé ani z odkazov na webové stránky, ktoré sú uvedené po obvode textu, keďže tieto obsahujú len všeobecné informácie. 
 
Reklama bola zverejnená ako súčasť printového vydania týždenníka Plus7Dní a AK RPR sa zaoberala otázkou do akej miery možno formu, spracovanie ako aj označenie reklamy vnímať z pohľadu priemerného spotrebiteľa ako reklamný obsah. V tomto kontexte Kódex kladie na reklamu požiadavku, že táto nesmie byť skrytá, osobitne nesmie predstierať, že je informáciou iného ako reklamného charakteru, najmä ak je prezentovaná vo forme vedeckej state, reportáže, rozhovoru alebo spravodajskej informácie. Reklama nie je skrytou, ak sa v informácii o charitatívnom, humanitárnom alebo filantropickom projekte určenej spotrebiteľovi pomenuje alebo označí subjekt, ktorý tento projekt realizuje, a to jeho názvom, obchodným menom, ochrannou známkou alebo obchodnou značkou, kontaktnými údajmi a podobne (čl. 12 ods. 2).  Uvedená reklama má podobu článku, vizuálne spracovanie ktorého, vrátane obsahu môže podľa Komisie v priemernom spotrebiteľovi oprávnene vyvolať mylný dojem, že v danom prípade sa jedná o redakčný obsah, nie o reklamu. Samotný obsah článku, jeho nadpis, štylistika, môžu v priemernom spotrebiteľovi vyvolať dojem, že text je taktiež súčasťou riadneho redakčného obsahu a nie je reklamou, čo však v skutočnosti nie je pravda. Je pravdou, že šíriteľ zvykne reklamný obsah označovať číslom inzercie, avšak AK RPR má za to , že predmetná reklama nie je v danom prípade odlíšená takým spôsobom, aby bola ako reklama pre priemerného spotrebiteľa rozoznateľná. Priemerný spotrebiteľ nemusí mať znalosť o tom, že číselné označenie textu, na jeho bočnej strane znamená, že text má komerčný charakter a je inzerciou a to aj s ohľadom na drobnosť „označenia“ inzercie, a preto reklamu považuje AK RPR za skrytú. 
 
Vo vzťahu k obsahu článku, resp. k informáciám, ktoré sú v reklame uvedené, AK RPR brala do úvahy, že, ako je uvedené drobný písmom na bočnej strane komunikátu „je doplnok stravy“, v článku označovaný ako „prípravok na prostatu“, na propagáciu ktorého, najmä v súvislosti s tvrdeniami použitými v reklame sa vzťahujú špecifické pravidlá. Okrem iného sa kladie dôraz aj na to, aby výživové doplnky neboli v rámci reklamy propagované spôsobom, ktorý môže u spotrebiteľa vyvolať dojem, že výživový doplnok je liekom (čl. 44 ods. 2 Kódexu). V rámci prezentácie výživového doplnku sú na stránke uvedené veľmi konkrétne vyjadrenia, ktoré súvisia s konkrétnymi chorobnými stavmi, či diagnózami, pričom tieto sú prezentované v kontexte pozitív a priamych účinkov uvedeného výživového doplnku. Článok dokonca obsahuje explicitné vyobrazenie zmeny chorobného stavu „pred kúrou“ a „po kúre“.  Celková textácia reklamy môže teda v spotrebiteľovi vyvolať mylný dojem, že uvedený výživový doplnok je liekom, ktorý má schopnosť pomáhať, liečiť, prispieť k vyliečeniu, či dokonca vyliečiť chorobný stav a priemerný spotrebiteľ tak môže z reklamy jednoznačne nadobudnúť mylný dojem, že predmetom propagácie je liek, určený na liečbu ochorení, čo nie je pravda a účinky výživového doplnku v tomto smere dostatočne preukázané ani neboli.
 
TV spot: „Rybie nátierky“, zadávateľa: Orkla Foods Slovensko s.r.o.
Rada zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, voči TV spotu, ktorý komunikuje rybacie nátierky od Hamé, zadávateľa Orkla Foods Slovensko s.r.o. Sťažovateľ je toho názoru, že reklama je v rozpore s ustanoveniami o pravdivosti v reklame. Sťažovateľ poukazuje na záber reklamy, v rámci ktorého je vpravo dole na obrazovke vyobrazený rybársky lístok s výrazným znakom Slovenskej republiky. Nápis "rybársky lístok" je podľa sťažovateľa na obrazovke zobrazený veľmi malým písmom tak, aby ho spotrebiteľ nevedel zreteľne prečítať. Slovenský znak v podvedomí spotrebiteľa vytvára dojem, že novinky Hamé sú slovenským výrobkom, čo nie je pravda a sťažovateľ má za to, že výrobca zámerne použil grafické stvárnenie slovenského znaku z dôvodu záujmu nekalo ovplyvňovať spotrebiteľské správanie.
 
AK RPR po posúdení všetkých relevantných podkladov hlasovaním dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená. TV spot: „Rybie nátierky“, zadávateľa: Orkla Foods Slovensko s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu. 
 
Cieľom reklamy je komunikácia nových rybacích nátierok konkrétnej značky, čomu je prispôsobený aj reklamný príbeh, ktorý zachytáva rybára pri chytaní rýb a situáciu, kedy správca kontroluje, či rybár má povolenie – rybársky lístok. Je pravdou, že súčasťou reklamy je aj vyobrazenie štátneho znaku. Tento je však zobrazený výlučne v kontexte reklamného príbehu, práve ako súčasť rybárskeho lístka, o ktorom sa v reklame hovorí. Rybársky lístok je navyše v reklame zobrazený vo vernom prevedení tak ako jeho vizuál definuje samotná vyhláška a AK RPR sa nedomnieva, že by na základe reklamy a zo spôsobu použitia štátneho znaku mohol priemerný spotrebiteľ nadobudnúť mylný dojem, že štátny znak je označením pôvodu výrobku, o ktorom sa reklama ani nezmieňuje. Slovné spojenie „rybársky lístok“ je v reklame jasne a zrozumiteľne čitateľné a AK RPR má za to, že z reklamy je jasné jej komunikačné posolstvo ako aj to, čo je predmetom propagácie, a preto vyhodnotila sťažnosť ako neopodstatnenú.  
 

Nálezy Arbitrážnej komisie RPR

Nálezom sa rozumie písomné vyhotovenie výsledku posúdenia reklamy Komisiou a odôvodnenie jej rozhodnutia.

Novinky

30.11.2020

Tlačová správa z 9. zasadnutia AK RPR

BRATISLAVA. Dňa 12. 11. 2020 sa konalo 9. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len AK RPR). AK RPR ako orgán etickej...

4.11.2020

Tlačová správa z 8. zasadnutia AK RPR

Tlačová správa  z 8. zasadnutia Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu v roku 2020   BRATISLAVA. Dňa 15. 10. 2020...

Všetky novinky

Členovia rady pre reklamu

RPR združuje subjekty, ktoré aktívne vstupujú do procesu marketingovej komunikácie - asociácie zadávateľov reklamy, reklamné agentúry, média ale aj podnkateľské subjekty, využívajúce propagáciu formou reklamy.

Zoznam členov

Rada pre reklamu

Rada pre reklamu (RPR) je orgán etickej samoregulácie reklamy. Hlavným cieľom RPR je zabezpečovať a presadzovať, aby sa na území Slovenskej Republiky šírila čestná, slušná, decentná, legálna a pravdivá reklama.

Viac o Rade pre reklamu

Prihlásenie

Partneri

Nadace Open Society Fund Praha Norway Grants Mediálne.sk

RPR je členom

The European Advertising Standards Alliance

Rada pre reklamu je partnerom projektu „Systémová změna v diskriminačním zobrazování žen a mužů v reklamě“, ktorý podporila Nadace Open Society Fund Praha z programu „Dejme (že)nám šanci“, ktorý je financovaný z Norských fondov.