ETICKÉ ZÁSADY REKLAMNEJ PRAXE PLATNÉ NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY
(znenie schválené na VZ RPR dňa 20. novembra 2001, v znení zmien schválených na VZ RPR dňa 10. februára 2004, 20. septembra 2005, 21. marca 2006 , 28. novembra 2006 a 11. decembra 2007)


Preambula



   (1) Ustanovenia Kódexu sa vzťahujú na reklamu, ktorá je súčasťou komerčnej
komunikácie.

   (2) Ak nie je ustanovené inak, ustanovenia Kódexu sa vzťahujú aj na reklamu, ktorá je
súčasťou nekomerčnej komunikácie.

   (3) Ustanovenia Kódexu sa nevzťahujú na politickú reklamu, najmä na verejné oznámenie
šírené
a) v rámci volebnej kampane alebo kampane pred referendom alebo ľudovým hlasovaním,
b) v prospech alebo neprospech politickej strany, politického hnutia alebo koalície
politických strán alebo politických hnutí, ako aj ich predstaviteľov alebo kandidátov,
alebo nezávislého kandidáta, alebo
c) na účely popularizácie názvu, značky, hesla alebo programu politickej strany, politického
hnutia alebo koalície politických strán alebo politických hnutí, prípadne nezávislého
kandidáta.


   (1) Reklamou sa na účely Kódexu rozumie komunikačný proces iniciovaný súťažiteľom
alebo ním poverenou osobou, ako aj obsah, ktorý je výsledkom tohto komunikačného
procesu, ak je
a) tento komunikačný proces uskutočňovaný odplatne alebo za inú protihodnotu, alebo
b) účelom tohto komunikačného procesu akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť správanie sa
spotrebiteľa, najmä poskytnúť spotrebiteľovi informáciu o produkte, činnosti alebo
cieľoch súťažiteľa, prípadne o jeho projekte charitatívnej alebo inej nekomerčnej povahy.

   (2) Reklamou sa na účely Kódexu rozumie aj komunikačný proces iniciovaný
nepodnikateľom, ako aj obsah, ktorý je výsledkom tohto komunikačného procesu, pokiaľ sa
v rámci komunikačného procesu využívajú metódy, sledujú ciele a pri šírení obsahu
používajú spôsoby, ktoré spravidla využíva, sleduje alebo používa komerčná komunikácia,
a to aj vtedy, ak komunikačný proces uskutočňuje nepodnikateľom poverená osoba.

   (3) Reklama na účely Kódexu zahŕňa akúkoľvek formu verejnej propagácie alebo
prezentácie využívajúcu reklamnú techniku, najmä priamy marketing vrátane telemarketingu,
využívanie komunikačných médií vrátane digitálnej inzercie, telenákup, sponzorstvo a
umiestňovanie produktov; na obsah vytvorený užívateľmi (user generated content) v rámci
sociálnych sietí, blogov alebo podobných virtuálnych priestorov sa prihliada vtedy a len
vtedy, keď sa na takýto obsah vzťahuje ustanovenie odseku 1.


   (1) Dieťaťom sa na účely Kódexu rozumie fyzická osoba mladšia ako 15 rokov, ako aj jej
grafické vyobrazenie alebo iná prezentácia reprezentujúca v reklame takúto osobu.

   (2) Komunikačným médiom sa na účely Kódexu rozumie akýkoľvek prostriedok alebo
metóda umožňujúca analógové, digitálne alebo iné zaznamenanie, prenos, vystavenie alebo
predvedenie informácie; komunikačným médiom je najmä televízne vysielanie, rozhlasové
vysielanie, internetové a iné digitálne platformy vrátane on-line hier, elektronická pošta a iné
prostriedky elektronickej komunikácie, nosič multimediálneho diela, nosič audiovizuálneho
diela, audiovizuálne predstavenie, zvukový záznam, zvukovo-obrazový záznam, dopravný
prostriedok, periodická tlač, agentúrny servis, neperiodická publikácia, billboard, plagát
alebo leták.

   (3) Maloletým sa na účely Kódexu rozumie fyzická osoba mladšia ako 18 rokov, ako aj
jej grafické vyobrazenie alebo iná prezentácia reprezentujúca v reklame takúto osobu.

   (4) Nepodnikateľom sa na účely Kódexu rozumie taká fyzická osoba alebo právnická
osoba založená na iný účel ako podnikanie, ktorá nie je súťažiteľom.

   (5) Poverenou osobou sa na účely Kódexu rozumie osoba konajúca
a) v záujme súťažiteľa a na jeho pokyn alebo s jeho vedomím, alebo
b) na pokyn nepodnikateľa alebo s jeho vedomím.

   (6) Priemerným spotrebiteľom sa na účely Kódexu rozumie spotrebiteľ, ktorý je v
rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych,
kultúrnych a jazykových faktorov; ak je reklama zameraná na určitú skupinu spotrebiteľov,
posudzuje sa z pohľadu priemerného člena tejto skupiny.

   (7) Produktom sa na účely Kódexu rozumie akýkoľvek výrobok, tovar alebo služba, ako
aj nehnuteľnosť, názov alebo obchodné meno, dobrá povesť (goodwill), právo duševného
vlastníctva vrátane ochrannej známky alebo iné právo alebo záväzok.

   (8) Spotrebiteľom sa na účely Kódexu rozumie každá osoba, ktorá môže byť reklamou
ovplyvnená; spotrebiteľom nie je zadávateľ reklamy ani poverená osoba a ani osoba
podnikajúca v oblasti reklamy, najmä poskytovateľ komunikačného média alebo jeho
prevádzkovateľ (ďalej len „poskytovateľ komunikačného média“) a reklamná agentúra.

   (9) Súťažiteľom sa na účely Kódexu rozumie každý podnikateľ alebo iná osoba
zúčastnená na hospodárskej súťaži v rámci relevantného trhu.

   (10) Zadávateľom reklamy sa na účely Kódexu rozumie súťažiteľ alebo nepodnikateľ,
ktorý inicioval príslušný komunikačný proces, a ak ho nie je možné určiť, tak osoba, ktorá
primárne znáša náklady na reklamu.


   (1) Za dodržiavanie Kódexu zodpovedajú predovšetkým zadávateľ reklamy, reklamná
agentúra a poskytovateľ komunikačného média; za porušenie Kódexu zodpovedajú všetky
osoby zúčastnené na komunikačnom procese spoločne, a to podľa miery svojho podielu na
tomto porušení.

   (2) Ak sa nepreukáže inak, zodpovednosť
a) za dodržiavanie Kódexu vo všeobecnosti nesie príslušný zadávateľ reklamy, pokiaľ
reklamu schválil alebo inak s ňou súhlasil,
b) za výrobu reklamy a jej zadanie pre komunikačné médium nesie príslušná reklamná
agentúra,
c) za šírenie reklamy nesie príslušný poskytovateľ komunikačného média.


   (1) Kódex uplatňuje Rada a Arbitrážna komisia Rady (ďalej len „Komisia“).

   (2) Právo interpretovať Kódex patrí výlučne Komisii; Komisiu tvorí najmenej sedem
fyzických osôb volených v súlade s príslušnými ustanoveniami stanov Rady a rokovacieho
poriadku Komisie, a to spomedzi zadávateľov reklamy, reklamných agentúr, poskytovateľov
komunikačných médií, právnikov a ďalších odborníkov najmä z oblasti marketingovej
komunikácie a zástupcov spotrebiteľov.


   (1) Sťažnosť na reklamu alebo iný podnet na prešetrenie konkrétnej reklamy (ďalej len
„sťažnosť“) môže podať každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je členom
Komisie. Za sťažnosť podanú Rade sa považuje aj podnet výkonného riaditeľa Rady na
základe monitoringu vykonávaného v súlade so stanovami Rady, ako aj sťažnosť postúpená
Rade orgánom verejnej moci.

   (2) Sťažnosť sa podáva Rade písomne na adresu jej sídla alebo elektronickou poštou.

   (3) Reklamu, voči ktorej smeruje sťažnosť, posudzuje Komisia, ktorá na základe výsledku
hlasovania vydáva arbitrážny nález; posúdenie sa uskutočňuje bez poplatku.

   (4) Preskúmanie arbitrážneho nálezu je spoplatňované administratívnym poplatkom,
ktorého výšku určuje Valné zhromaždenie Rady.


   (1) Zadávateľ reklamy alebo poverená osoba môže požiadať Komisiu o posúdenie súladu
reklamy alebo návrhu reklamy s Kódexom (ďalej len „atest“); za návrh reklamy sa na účely
atestu považuje reklama až do času verejného šírenia komunikačnými médiami.

   (2) Atest je spoplatňovaný administratívnym poplatkom, ktorého výšku určuje Valné
zhromaždenie Rady.


   (1) Ak Kódex neupravuje osobitne alebo špecificky príslušnú oblasť reklamy, posúdi sa
reklama podľa základných požiadaviek na reklamu a v súlade s ratiom Kódexu ako celku.

   (2) K etickej norme prijatej inou organizáciou možno prihliadnuť, ak člen takej
organizácie je zadávateľom posudzovanej reklamy a zároveň je členom Rady.

   (3) Pri posudzovaní reklamy podľa Kódexu možno aplikovať tiež princípy a zásady
etických kódexov Medzinárodnej obchodnej komory so sídlom v Paríži.

   (4) V prípade rozporu medzi ustanovením Kódexu a inou etickou normou má prednosť
ustanovenie Kódexu.


   (1) Možnosť preskúmania arbitrážneho nálezu a jeho podmienky určuje Rada.

   (2) Podrobnosti o uplatňovaní Kódexu a o postupe pri vydávaní nálezov a atestov
upravuje rokovací poriadok Komisie.


   (1) Reklama nesmie navádzať na porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov
alebo vzbudzovať dojem, že s ich porušovaním súhlasí.
  
   (2) Reklama musí byť pravdivá, slušná a čestná.

   (3) Reklama musí byť pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľovi.

   (4) Reklama nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, pravidlami hospodárskej súťaže a
nesmie byť spôsobilá privodiť ujmu inému súťažiteľovi alebo spotrebiteľom.

   (5) Nekalá reklama je neprípustná; za nekalú reklamu sa považuje reklama, ktorá využíva
agresívnu obchodnú praktiku alebo inak priamo poškodzuje ekonomické záujmy
spotrebiteľov.

   (6) Žiadna reklama nesmie ohrozovať dobré meno reklamy ako takej alebo znižovať
dôveru v reklamu ako službu spotrebiteľom.


   (1) Reklama nesmie obsahovať také tvrdenia alebo vizuálne prezentácie, ktoré by
porušovali všeobecné normy slušnosti a mravnosti, predovšetkým nesmie obsahovať prvky
znižujúce ľudskú dôstojnosť.

   (2) Prezentácia ľudského tela v reklame musí byť uskutočnená s plným zvážením jej
vplyvu na všetky kategórie spotrebiteľov.

   (3) Zobrazenie ženy alebo muža v reklame musí byť aspoň v širšom zmysle v kontexte
s predmetom reklamy alebo jej cieľom a súčasne nesmie vizuálne stvárnenie takejto reklamy
porušovať všeobecné normy slušnosti.

   (4) Porušenie ustanovení odsekov 1 až 3 sa posudzuje s ohľadom na celkový kontext,
vzťah reklamy k produktu, zvolenú cieľovú skupinu a použité komunikačné médiá.


   (1) Reklama nesmie byť koncipovaná tak, aby zneužívala dôveru priemerného
spotrebiteľa alebo využívala nedostatok jeho skúseností alebo znalostí alebo jeho
dôverčivosť.

   (2) Reklama nesmie byť skrytá, osobitne nesmie predstierať, že je informáciou iného ako
reklamného charakteru, najmä ak je prezentovaná vo forme vedeckej state, reportáže,
rozhovoru alebo spravodajskej informácie.

   (1) Reklama nesmie bezdôvodne využívať motív strachu, vytvárať pocit strachu a
prezentovať produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie strachu.

   (2) Reklama nesmie zneužívať predsudky a povery.

   (3) Reklama nesmie obsahovať nič, čo by mohlo viesť k násilným aktom alebo ich
podporovať a popularizovať.

   (4) Reklama nesmie obsahovať nič, čo by nabádalo na nezákonné alebo trestné činy, alebo
čo by ich podporovalo, a ani nesmie budiť dojem, že s týmito činmi súhlasí.

   (5) Reklama nesmie obsahovať nič, čo by urážalo rasové, národnostné, politické alebo
náboženské cítenie spotrebiteľov.

   (6) Reklama nesmie podporovať žiadnu formu diskriminácie, a to najmä z dôvodu rasy,
národnosti, náboženstva, politickej príslušnosti, pohlavia alebo veku.

   (7) Reklama nesmie propagovať nadmierne podliehanie sexualite tým, že zobrazuje
sexuálne stimuly, poddajnosť, nahotu alebo čiastočnú nahotu ľudského tela nevhodným
spôsobom a nesmie bez oprávneného dôvodu prezentovať produkt ako vhodný prostriedok na
odstránenie sexuálnych zábran.

   (1) Klamlivá reklama je neprípustná; za klamlivú reklamu sa považuje reklama, ktorá
najmä

a) uvádza priemerného spotrebiteľa do omylu alebo podstatne narušuje či je spôsobilá
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu
spôsobom, ktorý mu bráni urobiť kvalifikované rozhodnutie,
b) sprostredkúva nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným
spôsobom informácie podstatné pre priemerného spotrebiteľa na to, aby urobil
kvalifikované rozhodnutie, alebo
c) využíva inú klamlivú obchodnú praktiku.

   (2) Reklama nesmie obsahovať klamlivý údaj o vlastnom alebo o cudzom podniku a ani o
jeho produktoch; za klamlivý údaj sa považuje aj údaj sám osebe pravdivý, ak môže
vzhľadom na okolnosti a súvislosti, v akých sa používa, uviesť priemerného spotrebiteľa do
omylu.

   (3) Reklama nesmie na základe klamlivých údajov získavať vlastnému alebo cudziemu
podniku prospech na úkor iného.

   (4) Reklama nesmie obsahovať klamlivé označenie produktu, ktoré je spôsobilé vyvolať
mylnú domnienku o tom, že označený produkt pochádza z určitého štátu, určitej oblasti či
miesta alebo od určitého výrobcu, alebo že vykazuje osobitné charakteristické znaky alebo
osobitnú kvalitu; za klamlivé označenie sa považuje aj označenie produktu,
a) ku ktorému je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od značkového produktu, na ktorý
sa reklamovaný produkt podobá, ak je toto označenie napriek tomu spôsobilé vyvolať o
pôvode alebo povahe produktu mylnú domnienku,
b) ktoré je všeobecne zaužívané ako údaj slúžiaci na označenie druhu alebo kvality produktu,
ak je k nemu pripojený dodatok, ktorý môže vyvolať o pôvode alebo povahe produktu u
spotrebiteľa mylnú domnienku.

   (5) Reklama nesmie obsahovať žiaden údaj ani prezentáciu, ktoré by mohli zavádzať
spotrebiteľa či už priamo, alebo nepriamo, najmä vynechaním údaju, dvojzmyselnosťou alebo
zveličovaním, okrem prípadu, keď ide o jasnú hyperbolizáciu v reklame. Osobitná pozornosť
sa vyžaduje pri zobrazení veľkosti produktu s ohľadom na skutočné rozmery, objem a
hmotnosť produktu a pri prezentácii alebo inom informovaní o
a) charakteristikách produktu, najmä o pôvode produktu, jeho zložení, spôsobe vyjadrenia
a uvedenia dátumu výroby alebo spotreby, rozsahu použitia, množstva, obchodného alebo
geografického pôvodu, environmentálneho vplyvu alebo prínosu, ako aj o iných
vlastnostiach produktu vrátane úžitkových, osobitne o kvalite, účinku, výkone a
existujúcich atestoch, rozboroch, štúdiách alebo certifikátoch,
b) ekonomickej alebo finančnej hodnote produktu, konečnej cene alebo podmienkam
bezplatnej ponuky,
c) distribúcii, výmene, vrátení, oprave alebo údržbe produktu,
d) záruke alebo záručnej dobe,
e) právach duševného vlastníctva, najmä o patentoch, úžitkových vzoroch, obchodných
známkach a iných právach priemyselného vlastníctva, ako aj o autorských právach
a právach súvisiacich s autorským právom,
f) oficiálne priznaných uznaniach alebo oceneniach, najmä o získaných medailách, cenách
a diplomoch,
g) rozsahu prínosu pre charitatívne alebo obdobné účely,
h) rozsahu prínosu pre výživu alebo zdravie.

   (6) V reklame sa nesmie opomenúť podstatná informácia, ktorú priemerný spotrebiteľ
potrebuje na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii; pri posudzovaní
rozsahu spotrebiteľovi sprostredkovaných informácií sa zohľadňuje aj použité komunikačné
médium.

   (7) Reklama nesmie zneužívať výsledok výskumu alebo prieskumu, ani údaj alebo
záznam z technického, odborného alebo vedeckého informačného zdroja alebo publikácie.

   (8) Reklama nesmie zneužívať vedecké výrazy, najmä tým, že použitým vedeckým
výrazom nepravdivo prisúdi reklamnému tvrdeniu vedeckú hodnotu.

   (9) Reklama nesmie obsahovať štatistiku prezentovanú spôsobom, ktorým sa zveličuje
alebo nepravdivo rozširuje platnosť reklamného tvrdenia.


   (1) Reklama nesmie viesť spotrebiteľa k tomu, aby produktu priznával nepomerne vyššiu
úžitkovú hodnotu, než zodpovedá skutočná úžitková hodnota produktu.

   (2) Zadávateľ reklamy je osobne alebo prostredníctvom poverenej osoby pripravený
preukázať
a) každé tvrdenie týkajúce sa skutočnej finančnej hodnoty svojho produktu, ktorý sa v
reklame ponúka s nižšou cenou alebo bezplatne,
b) pravdivosť každej informácie o svojom produkte uvedenej v porovnávacej reklame.

   (3) O produkte sa nesmie tvrdiť, že sa šíri bez nároku na odplatu, najmä v spojení so
slovami „grátis“, „zadarmo“, „bez poplatku“ v akomkoľvek gramatickom tvare, alebo jeho
variante v cudzom jazyku, ak pre spotrebiteľa vzniká akýkoľvek nevyhnutný náklad s
výnimkou skutočných nákladov dodávky, dopravy či poštovného; ak spotrebiteľ musí zaplatiť
skutočný náklad dodávky, dopravy či poštovného, reklama musí obsahovať dostatočne
zreteľné tvrdenie v takom zmysle.

   (4) Reklama nesmie použiť žiaden superlatív, osobitne „najlepší“, „najlacnejší“,
„najrýchlejší“, „najkvalitnejší“ a obdobné, bez jednoznačného a hodnoverného preukázania
pravdivosti a oprávnenosti takéhoto tvrdenia, ktoré sa viaže na celý produkt.

   Informácia o cene obsiahnutá v reklame alebo okolnosť, že informácia o cene je neúplná
alebo chýba, nesmie vzbudzovať predovšetkým dojem, že
a) cena je nižšia, než aká je v skutočnosti,
b) stanovenie ceny závisí od okolnosti, od ktorej v skutočnosti nezávisí,
c) v cene je zahrnutá dodávka produktu alebo iná služba, výkon alebo práca, ak sa za ňu v
skutočnosti platí osobitne,
d) cena bola alebo bude zvýšená, znížená alebo zmenená, ak sa tak nestalo alebo sa tak
nestane, alebo
e) vzťah ceny a užitočnosti reklamovaného produktu a ceny a užitočnosti porovnateľného
produktu je taký, aký v skutočnosti nie je.

   Reklama produktu nesmie útočiť na iný produkt, iného zadávateľa reklamy alebo inú
reklamu a nesmie iný produkt, zadávateľa reklamy alebo reklamu diskreditovať.

   (1) Porovnávacia reklama je prípustná vtedy a len vtedy, keď
a) porovnáva produkty, ktoré uspokojujú rovnakú potrebu alebo sú určené na rovnaký účel,
b) objektívne porovnáva jednu alebo viac konkrétnych, typických, podstatných
a overiteľných vlastností produktov vrátane ich ceny,
c) pri produktoch s označením pôvodu porovnáva iba produkty s rovnakým označením,
d) dostatočne odlišuje konkurujúceho súťažiteľa a jeho produkt tak, aby nemohlo dôjsť
k zámene medzi súťažiteľmi alebo produktmi,
e) neznevažuje konkurujúceho súťažiteľa, jeho pomery, konanie, produkt alebo iný
rozlišovací znak,
f) nevyužíva neoprávnene výhodu dobrého mena produktu alebo iného rozlišovacieho znaku
konkurujúceho súťažiteľa,
g) neprezentuje produkt ako napodobeninu alebo kópiu produktu, ktorý je chránený
ochrannou známkou alebo obchodným menom.

   (2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na reklamu, ktorá neporovnáva
konkrétne produkty, ak sa v nej prezentuje konkrétny produkt v porovnaní
s nekonkretizovaným produktom príslušnej komodity označeným najmä ako „priemerný“,
„dostupný“ alebo „bežný“, ktorý reprezentuje konkurujúcich súťažiteľov alebo konkurujúce
produkty.

   (1) Reklama sa nesmie svojím všeobecným vzhľadom, vyobrazením, použitím sloganu,
vizuálnej prezentácie, hudby alebo zvukového efektu podobať na inú reklamy tak, aby mohlo
dôjsť k zámene, zavádzaniu či zmäteniu spotrebiteľa.

   (2) V reklame nemožno bez toho, aby na to bol oprávnený a zákonný dôvod, využiť
výsledok cudzej tvorivej činnosti, cudzí nápad alebo výsledok cudzieho pracovného úsilia;
zadávateľ reklamy a ním poverená osoba sú pripravení preukázať takýto dôvod.


   (1) Reklama nesmie zobrazovať žiadnu žijúcu osobu, ani sa na žiadnu žijúcu osobu
odvolávať, ak s takým zobrazením alebo odvolaním sa nevyslovila táto fyzická osoba vopred
súhlas; to sa vzťahuje aj na použitie osobného prejavu fyzickej osoby a primerane sa to
vzťahuje aj na právnickú osobu.

   (2) V reklame sa bez súhlasu fyzickej osoby nesmie zobrazovať ani vec osobnej povahy,
ak ju možno na základe zobrazenia identifikovať ako vec tejto fyzickej osoby; to sa primerane
vzťahuje aj na iný majetok fyzických osôb a na majetok právnických osôb.

   (3) Ak reklama zobrazuje alebo inak prezentuje už nežijúce osoby alebo na ne poukazuje,
zadávateľ reklamy musí venovať osobitnú pozornosť tomu, aby reklamou neurazil z
náboženského alebo iného hľadiska osoby príbuzensky alebo inak spojené s takými už
nežijúcimi osobami.

   (4) Reklama nesmie na svoje pôsobenie zneužiť fyzickú osobu, ktorá je nositeľom
verejnej autority, najmä spomedzi predstaviteľov regulovaných povolaní alebo predstaviteľov
odborných alebo profesijných organizácií, a to ani vtedy, keď by taká osoba súhlasila s
pôsobením v reklame či už odplatným, alebo bezodplatným.

   (5) Reklama nesmie na svoje pôsobenie použiť predstaviteľa verejnej moci alebo
aktívneho politika, a to ani vtedy, keď by taká osoba súhlasila s pôsobením v reklame či už
odplatným, alebo bezodplatným; to za nevzťahuje na reklamu podľa čl. 2 ods. 2.


   Ak sa v reklame použije slovo „záruka“ alebo „zaručený“ v akomkoľvek gramatickom
tvare, alebo synonymum takého slova či jeho variant v cudzom jazyku, podmienky záruky
musia byť v reklame konkrétne uvedené.


   (1) Reklama musí byť jasne ako taká identifikovateľná, bez ohľadu na to, akú má formu
alebo aké komunikačné médium využíva; pri posudzovaní sa však zohľadní forma reklamy,
komunikačné médium, ako aj použitá reklamná technika.

   (2) Ak sa pre reklamu používa komunikačné médium, ktoré obsahuje spravodajské
informácie alebo iné redakčné obsahy, reklama musí byť odlíšená takým spôsobom, aby bola
ako reklama rozoznateľná pre priemerného spotrebiteľa; priemerný spotrebiteľ musí byť
schopný identifikovať ako reklamu aj hybridné formy ako infomercial alebo advertorial.


   Reklama nesmie bezdôvodne, najmä bez opodstatnenia vo vzdelávacích alebo sociálnych
cieľoch, obsahovať zobrazenie alebo opis nebezpečnej situácie alebo praktiky, ktorá sa javí
ako riziková pre bezpečnosť alebo zdravie.


   (1) Reklama nesmie zámerne propagovať neodôvodnené plytvanie alebo neracionálnu
spotrebu surovín alebo energie, osobitne energie pochádzajúcej z neobnoviteľných zdrojov.

   (2) Reklama nesmie podporovať alebo schvaľovať správanie sa poškodzujúce životné
prostredie nad spoločensky akceptovanú mieru.


   (1) Neprípustnou je reklama, ktorú vylučujú alebo priamo zakazujú všeobecne záväzné
právne predpisy, najmä pokiaľ ide o
a) produkt,
b) formu prezentácie alebo propagácie (čl. 2 ods. 3) alebo
c) umiestnenie reklamy alebo čas jej šírenia.

   (2) Osobitnú pozornosť musia zadávateľ reklamy a ním poverené osoba venovať
produktom, ktorých reklamu všeobecne záväzné právne predpisy výrazne obmedzujú.

   (3) Ustanovenia odseku 2 alebo 3 sa vzťahujú najmä na
a) zbrane a strelivo,
b) dojčenské prípravky a následné doplnkové prípravky,
c) tabakové výrobky,
d) určité druhy liekov,
e) erotické služby, erotický tovar a erotické audiotextové služby,
f) určité druhy alkoholických nápojov.


   (1) Reklama potravín musí pravdivo prezentovať vlastnosti potraviny vrátane veľkosti,
tvaru, vzhľadu, použitého obalového materiálu, zloženia, trvanlivosti, obsahu, pôvodu,
spôsobu výroby a prínosu pre výživu a zdravie spotrebiteľa, ako aj spôsobu usporiadania
a prostredia, v ktorom sa potravina vystavuje; reklama nesmie zavádzať spotrebiteľa v žiadnej
z uvedených vlastností potraviny.

   (2) Výživové a zdravotné tvrdenia o potravine v reklame musia byť vedecky zdôvodnené.

   (3) Reklama potravín alebo nealkoholických nápojov nesmie nabádať spotrebiteľa k
nadmernej konzumácii potraviny alebo nealkoholického nápoja. Veľkosť zobrazenej porcie
potraviny alebo nealkoholického nápoja musí byť primeraná zobrazenému prostrediu a
zobrazeným údajom.

   (4) Ak sa potravina alebo nealkoholický nápoj v reklame zobrazí v kontexte zostavy jedla,
jeho rozmanitosť a zloženie musí primerane zodpovedať všeobecne akceptovaným zásadám
vyváženej výživy.

   (5) Reklama potravín alebo nealkoholických nápojov nesmie spochybňovať podporovanie
a) zdravého a vyváženého stravovania, alebo
b) zdravého a aktívneho životného štýlu.

   (6) Zadávateľ reklamy musí venovať osobitnú pozornosť tomu, aby vysokoenergetickú
potravinu neprezentoval v reklame spôsobom, ktorým odporúča spotrebiteľovi nadmernú
konzumáciu tejto vysokoenergetickej potraviny alebo zľahčuje či popiera výživový alebo
fyziologický účinok nadmernej konzumácie tejto vysokoenergetickej potraviny.

   (7) Vysokoenergetickou potravinou sa na účely Kódexu rozumie potravina alebo
nealkoholický nápoj obsahujúci neprimerané množstvo živín a látok s výživovým alebo
fyziologickým účinkom, najmä tukov, transmastných kyselín, cukrov, soli alebo sodíka,
ktorých nadmerný príjem v celkovej strave sa neodporúča (junk food).


   Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú tak na reklamu propagujúcu konkrétny alkoholický
nápoj, ako aj na reklamu obsahujúcu všeobecnú prezentáciu alkoholických nápojov,
konzumáciu alkoholického nápoja či inú jeho spotrebu alebo tvrdenie o alkoholickom nápoji.


   Reklama alkoholických nápojov nesmie byť umiestnená
a) v komunikačnom médiu určenom pre maloletých,
b) na billboarde alebo podobnom komunikačnom médiu v tesnej blízkosti školy, detského
ihriska alebo podobného zariadenia určeného predovšetkým maloletým,
c) v budove ani inom priestore určenom predovšetkým maloletým.


   (1) Reklama alkoholických nápojov nesmie nevhodným spôsobom informovať o tom, že
konkrétny produkt
a) má mimoriadny účinok alebo
b) rýchlo pôsobí.

   (2) Reklama nesmie zdôrazňovať obsah alkoholu v nápoji ako znak jeho kvality.

   (3) Neprípustnou je aj reklama obsahujúca výraz zľahčujúci účinok alkoholu v nápoji tým,
že na jeho popis sa použije hovorový výraz, ktorým sa buď zníži, alebo zveličí skutočný
obsah alkoholu v nápoji.


   (1) Reklama nesmie tvrdiť, že alkoholické nápoje konzumujú členovia sociálnej skupiny,
ktorá s požívaním alkoholických nápojov spravidla nesúhlasí.

   (2) Reklama alkoholických nápojov nesmie byť zameraná na rizikové skupiny
spotrebiteľov, najmä tehotné alebo dojčiace ženy alebo maloletých.

   (3) Neprípustnou je aj reklama obsahujúca konzumáciu alkoholického nápoja alebo jej
náznak maloletým alebo osobou,
a) ktorú možno považovať za maloletú alebo
b) u ktorej sa konzumácia alkoholických nápojov považuje za nevhodnú, najmä vodičom
motorového vozidla alebo tehotnou či dojčiacou ženou.


   Reklama nesmie priamo alebo v náznakoch prezentovať
a) nezodpovedný postoj ku konzumácii alebo inej spotrebe alkoholických nápojov, najmä čo
do spotrebovaného množstva alkoholických nápojov, alebo
b) abstinenciu alebo zdržanlivosť v pití ako nedostatok.


   (1) Reklama nesmie zobrazovať spotrebu alkoholických nápojov v sociálne slabom alebo
sociálne ponižujúcom prostredí.

   (2) Neprípustnou je aj reklama naznačujúca spotrebu alkoholických nápojov
a) na mieste, kde je to všeobecne zakázané,
b) na cintoríne alebo v jeho blízkosti, alebo
c) na posvätnom mieste alebo v jeho blízkosti.


   Reklama nesmie zobrazovať spotrebu alkoholických nápojov takým spôsobom alebo za
takých okolností, ktoré sú všeobecne považované za nevhodné, nerozumné alebo protiprávne.


   Reklama alkoholických nápojov nesmie v žiadnej svojej forme využívať maloletých, a to
ani nepriamo prezentáciou fiktívnych osôb, animovaných postáv či figúrok podobajúcich sa či
konaním pripomínajúcich maloletých.


   (1) Reklama nesmie prezentovať alebo naznačovať nadmernú konzumáciu alkoholických
nápojov alebo následky tejto nadmernej konzumácie, najmä nesmie bez zjavného dôvodu
prevencie zobrazovať osoby v stave opitosti.

   (2) Reklama nesmie tvrdiť, že alkoholický nápoj pôsobí ako stimulátor či sedatívum alebo
má liečivé účinky, ani takéto účinky naznačovať.

   (3) Neprípustnou je aj reklama
a) vyjadrujúca súhlas s nadmernou konzumáciou alkoholických nápojov,
b) naznačujúca, že alkohol je prostriedkom riešenia osobných problémov,
c) naznačujúca, že konzumácia alkoholických nápojov je nevyhnutná pre pracovný,
akademický, športový, sexuálny alebo iný osobný či spoločenský úspech, alebo môže
k takémuto úspechu prispieť,
d) prezentujúca alebo naznačujúca zanedbanie bezpečnosti alebo nedostatok úcty k zákonu a
verejnému poriadku, alebo
e) podporujúca agresivitu alebo fyzické násilie.


   (1) Ustanovenia tejto časti sa vzťahujú na takú reklamu tabakových výrobkov, ktorej
šírenie umožňujú všeobecne záväzné právne predpisy; iná forma reklamy tabakových
výrobkov je neprípustná. 

   (2) Reklama tabakových výrobkov musí obsahovať označenie stanovené príslušnými
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

   (3) Tabakovým výrobkom sa na účely Kódexu rozumie akýkoľvek výrobok určený na
fajčenie, šnupanie, cmúľanie alebo žuvanie, ak je aspoň čiastočne vyrobený z tabaku, najmä
cigarety, „cigarilos“, cigary, cigaretový tabak, ľuľkový tabak, „snuff“, šňupací a žuvací tabak.


   Reklama tabakových výrobkov nesmie tvrdiť, že používanie tabakových výrobkov
a) podporuje alebo rozširuje sexuálne, podnikateľské alebo športové úspechy, alebo
b) je prirodzeným alebo nevyhnutným prostriedkom na relaxáciu alebo koncentráciu.


   Reklama tabakových výrobkov nesmie nabádať nefajčiarov, aby začali fajčiť.


   (1) Reklama tabakových výrobkov nesmie byť zameraná na maloletých, nabádať ich k
fajčeniu alebo znázorňovať výjavy, ktoré by mohli tieto osoby špeciálne priťahovať.

   (2) Reklama tabakových výrobkov nesmie v žiadnej svojej forme využívať maloletých,
a to ani nepriamo prezentáciou fiktívnych osôb, animovaných postáv či figúrok podobajúcich
sa či konaním pripomínajúcich maloletých.

   (3) Reklama tabakových výrobkov formou spotrebiteľskej hry alebo reklamnej súťaže
smie byť zameraná len na dospelých spotrebiteľov; zapojiť sa do takejto spotrebiteľskej hry
alebo reklamnej súťaže nesmie maloletý.

   (4) Reklama tabakových výrobkov formou priamej propagácie tabakových výrobkov smie
byť zameraná len na dospelých spotrebiteľov.


   (1) Ustanovenia tejto hlavy sa nevzťahujú na poskytovanie informácií určených odbornej
verejnosti vrátane e-letters, inzercie v odbornej tlači a iných formách komunikácie cielenej
výhradne na odbornú verejnosť.

   (2) Predmetom reklamy smú byť len lieky alebo zdravotnícke pomôcky, ktoré sú na území
Slovenskej republiky registrované alebo schválené iným zákonným postupom.

   (3) Reklama liekov obsahujúcich omamné alebo psychotropné látky je neprípustná.

   (4) Neprípustnou je aj reklama
a) liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis alebo veterinárny lekársky predpis,
b) liekov, ktoré sa uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, ak nie je Kódexom
ustanovené inak, a
c) obsahujúca zmienku o účinkoch liekov na liečenie tuberkulózy, prenosných pohlavných
chorôb, závažných infekčných chorôb, nádorových chorôb, chronickej nespavosti, chorôb
porúch metabolizmu alebo psychických chorôb.


   (1) Reklamu liekov, ktoré sa uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia a ich
výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, možno šíriť v rozhlasovom alebo televíznom
vysielaní.

   (2) V rozhlasovom alebo televíznom vysielaní je reklama zdravotných výkonov
uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia neprípustná.


   (1) Reklama liekov, zdravotníckych pomôcok alebo zdravotných výkonov nesmie
obsahovať údaje vedúce k mylnému hodnoteniu vlastného zdravotného stavu.

   (2) Reklama nesmie obsahovať údaje o neškodnosti lieku, ak jediným dôvodom takejto
neškodnosti je prírodný pôvod lieku.

   (3) Reklama liekov alebo zdravotníckych pomôcok musí obsahovať názov lieku alebo
zdravotníckej pomôcky; tam, kde je to možné, by reklama mala obsahovať výzvu na bližšiu
konzultáciu o účinkoch liečivého prípravku alebo prostriedku s lekárom alebo lekárnikom.


   V reklame liekov alebo zdravotníckych pomôcok nesmie vystupovať konkrétna fyzická
osoba alebo zástupca právnickej osoby, ktorý môže vzhľadom na svoju funkciu či pracovné
zameranie ovplyvniť spotrebu liekov alebo zdravotníckych pomôcok.


   (1) Ak potravina na osobitné výživové účely alebo výživový doplnok nie je určený ako
náhrada za jedlo alebo nápoj, nesmie byť v reklame takým spôsobom prezentovaný.

   (2) Na tú reklamu potravín na osobitné výživové účely alebo výživových doplnkov, ktorú
nevylučujú všeobecne záväzné právne predpisy, sa primerane vzťahujú ustanovenia druhej
a piatej hlavy tejto časti.


   Na tú reklamu dojčenských prípravkov alebo následných doplnkových prípravkov, ktorú
nevylučujú všeobecne záväzné právne predpisy, sa primerane vzťahujú ustanovenia druhej
a piatej hlavy tejto časti.


   (1) Reklama hazardných hier zameraná na maloletých alebo im určená je neprípustná.

   (2) Neprípustná je aj reklama, ktorá
a) podnecuje k neuváženej účasti na hazardných hrách alebo
b) by mohla povzbudzovať vytvorenie alebo posilnenie závislosti na hazardných hrách.


   (1) Reklama nesmie zneužívať prirodzenú dôverčivosť maloletých a nedostatok ich
životných skúseností.

   (2) Reklama na produkt nesmie obsahovať akúkoľvek výzvu maloletým alebo
akýmkoľvek spôsobom naznačovať, že ak si maloletý sám nekúpi určitý produkt alebo ak
nenájde inú osobu na to, aby si takýto produkt kúpila, nesplní tým maloletý nejakú povinnosť
voči tretej osobe alebo organizácii; nie je pritom rozhodujúce, či táto osoba alebo organizácia
je pôvodcom takejto výzvy.

   (3) Reklama nesmie povzbudzovať maloletého k tomu, aby si myslel, že ak nebude
vlastniť reklamovaný produkt, stane sa akýmkoľvek spôsobom menejcenný vo vzťahu k iným
maloletým.

   (4) Reklama nesmie priamo alebo neprimeraným spôsobom nepriamo vyzývať
maloletých, aby naliehali na rodičov alebo iné dospelé osoby s cieľom získať reklamovaný
produkt. Reklama určená deťom nemá vyvolávať dojem naliehavosti alebo nevyhnutnosti
kúpy.

   (5) Reklama nesmie v deťoch vzbudzovať pocit, že ich rodičia alebo iní členovia rodiny si
voči nim nesplnili nejakú povinnosť.

   (6) Reklama nesmie pôsobiť na deti využívaním neprimeraného násilia.

   (7) Reklama nesmie znižovať alebo znevažovať autoritu, zodpovednosť, úsudok alebo
vkus rodičov ani iných dospelých osôb zodpovedných za výchovu a zdravie maloletých.


   (1) Ak reklama obsahuje odkaz na detskú súťaž alebo súťaž určenú maloletým, potom
pravidlá takejto súťaže musia byť zverejnené primerane a vhodným spôsobom.

   (2) Reklama na produkt, ktorý je spojený alebo odvodený od obsahu televízneho
alebo rozhlasového programu určeného deťom, nemôže byť zaradená bezprostredne pred
vysielaním takéhoto programu alebo bezprostredne po jeho odvysielaní.

   (3) S ohľadom na deti musia byť v reklame
a) jednoznačne rozlíšiteľné skutočné rozmery, charakteristika a vzhľad akéhokoľvek
reklamného produktu,
b) ľahko rozlíšiteľné reálne scény od fantázie.


   (1) Všetky situácie, v ktorých vystupujú v reklame maloletí, musia byť dôkladne zvážené
z hľadiska bezpečnosti.

   (2) Reklama nesmie povzbudzovať maloletého k tomu, aby chodil na neznáme miesta
alebo hovoril s neznámymi ľuďmi.

   (3) Dieťa nesmie byť v reklame pri scénach na ulici zobrazované bez dozoru, ak nie je
úplne zrejmé, že je dostatočne vyspelé na to, aby zodpovedalo za svoju bezpečnosť.

   (4) Dieťa sa nesmie v reklame objavovať pri hre na ulici, ak nie je úplne zrejmé, že ide o
oblasť jednoznačne vymedzenú detským hrám alebo inú bezpečnú oblasť.

   (5) V reklame, v ktorej vystupuje maloletý ako účastník cestnej premávky, musí byť úplne
zrejmé, že maloletý sa správa v súlade s bezpečnostnými pravidlami a zásadami cestnej
premávky.

   (6) Maloletý môže byť v reklame náznakovo zobrazený v hazardnej alebo nebezpečnej
situácii len vtedy, ak ide o reklamu, ktorej zámerom je propagácia bezpečnosti alebo zásad
bezpečnosti.

   (7) Lieky, dezinfekčné prostriedky, čistiace prostriedky, žieraviny alebo iné zdravie
ohrozujúce prostriedky nesmú byť v reklame zobrazené v dosahu detí bez rodičovského
dohľadu a v reklame nesmie byť prezentované ani dieťa, ktoré akýmkoľvek spôsobom
manipuluje s takýmito produktmi.


   (1) Osobitná pozornosť, najmä pokiaľ ide o zobrazenie nahoty alebo iné podmienky
účinkovania, sa vyžaduje pri reklame, v ktorej účinkuje maloletý alebo sa v nej objavuje ako
model.

   (2) Účinkovanie alebo iné vystupovanie detí v reklame nesmie zneužívať prirodzené
cítenie dospelých ľudí voči deťom.


   Keďže spôsob, akým maloletí prijímajú reklamu a reagujú na ňu, je podmienený ich
vekom, skúsenosťami a okolnosťami, za akých konkrétnu reklamnú správu prijímajú,
Komisia berie do úvahy tieto všeobecné podmieňujúce faktory pri posudzovaní reklamy.


   Štátny symbol možno v reklame použiť len v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a spôsobom, ktorý neznižuje alebo nezneužíva jeho vážnosť a dôstojnosť.


   (1) Reklama, ktorej súčasť tvorí spotrebiteľská súťaž, spotrebiteľská hra alebo podobná
spotrebiteľská aktivita, ktorá nie je hazardnou hrou (ďalej len „spotrebiteľská súťaž“), ani
reklama spotrebiteľskej súťaže nesmú
a) sľubovať, že účasť v spotrebiteľskej súťaži zaručene prinesie spotrebiteľovi šťastie, ak
nemá byť odmenený každý účastník spotrebiteľskej súťaže,
b) uvádzať, že neúčasť v spotrebiteľskej súťaži prinesie nešťastie.

   (2) Každá spotrebiteľská súťaž musí mať pred jej začatím stanovené pravidlá, ktoré musia
byť primerane zverejnené a na požiadanie sprístupnené každému spotrebiteľovi.

   (3) Z pravidiel spotrebiteľskej súťaže musí byť bežnému spotrebiteľovi zjavné,
a) aký je mechanizmus spotrebiteľskej súťaže,
b) kto spotrebiteľskú súťaž vyhlasuje,
c) kto sa podieľa na spotrebiteľskej súťaži,
d) za akých podmienok sa možno spotrebiteľskej súťaže zúčastniť a
e) akú cenu a pri splnení akých podmienok možno v spotrebiteľskej súťaži získať.

   (4) Nezávislosť náhodného výberu výhercov spotrebiteľskej súťaže musí byť dostatočne
zabezpečená.

   (5) Výhercovia spotrebiteľskej súťaže môžu byť zverejnení len s ich súhlasom a
spôsobom adekvátnym ku komunikácii samotnej spotrebiteľskej súťaže a jej pravidiel.


   Ustanovenia tejto hlavy sa primerane vzťahujú aj na spotrebiteľské vernostné programy
a na reklamu spotrebiteľského vernostného programu.


   (1) Zásielkovým obchodom sa na účely Kódexu rozumie akákoľvek forma ponuky
spotrebiteľovi na odoslanie alebo doručenie produktu po prijatí jeho objednávky, ak je takéto
odoslanie alebo doručenie viazané na povinnosť spotrebiteľa uhradiť pred prevzatím produktu
čiastočne alebo úplne cenu produktu alebo inú vynútenú platbu, a to bez ohľadu na, kde a
akým spôsobom sa uskutoční prevzatie produktu spotrebiteľom.

   (2) Zasielateľom sa na účely Kódexu rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, na
ktorej zodpovednosť sa zásielkový obchod uskutočňuje. Zasielateľ sa na účely Kódexu
považuje za zadávateľa reklamy; ak zasielateľa nie je možné určiť, považuje sa za zadávateľa
reklamy tá osoba, ktorá šírenie reklamy objednala, inak osoba, ktorá reklamu šíri.

   (3) Ustanovenia tejto časti sa vzťahujú na reklamu uskutočňovanú formou zásielkového
obchodu a na reklamu, ktorá sa používa pri zásielkovom obchode.

   (4) Ustanovenia tejto časti sa primerane vzťahujú aj na reklamu produktov, ktoré sa
poskytujú formou elektronického obchodu.

   (1) Z reklamy pri zásielkovom obchode musí byť priemernému spotrebiteľovi zrejmé, kto
je zasielateľom. Priemerný spotrebiteľ musí mať možnosť z reklamy pri zásielkovom obchode
jednoznačne a jednoducho identifikovať najmä obchodné meno alebo názov zasielateľa a
skutočnú adresu sídla alebo miesta podnikania zasielateľa; uvedenie skutočnej adresy sídla
alebo miesta podnikania zasielateľa nemožno nahradiť uvedením telefonického kontaktu, emailového
kontaktu alebo kontaktnej poštovej adresy zasielateľa, a to ani vtedy, ak takáto
adresa nemá formu P. O. Boxu.

   (2) Ak sa v rámci reklamy pri zásielkovom obchode uplatňuje aj kupón, predtlačená
objednávka alebo porovnateľná forma ponuky, musí takáto forma obsahovať obchodné meno
alebo názov zasielateľa a skutočnú adresu sídla alebo miesta podnikania zasielateľa; dočasné
poštové adresy sa nesmú používať.

   (3) Obchodné meno alebo názov zasielateľa musí byť v reklamovanej adrese zobrazené
výrazne a nezameniteľne.

   (4) Zasielateľ zabezpečí dostatočné opatrenia na to, aby na reklamovanej adrese
adekvátnym spôsobom vybavovala otázky spotrebiteľov kompetentná osoba v primeranom
čase.

   (5) Zasielateľ musí byť pripravený splniť každú objednávku uplatnenú spotrebiteľom na
základe reklamy, a to buď okamžite po prijatí objednávky, alebo v priebehu obdobia
uvedeného v reklame.

   (6) Ak z akéhokoľvek dôvodu nie je možné spotrebiteľom uplatnenú objednávku splniť
okamžite a zasielateľ v rámci reklamy neuviedol žiaden termín odoslania alebo doručenia
produktu, musí zasielateľ spotrebiteľovi odoslať potvrdenie objednávky poštou alebo takým
spôsobom, akým od neho prijal objednávku.


   Každý produkt odoslaný alebo doručený spotrebiteľovi podľa jeho objednávky uplatnenej
na základe reklamy musí zodpovedať opisu, zobrazeniu alebo inému popisu tohto produktu
v príslušnej reklame, ako aj vzorke, ak bola súčasťou ponuky.


   Neprípustnou reklamou pri zásielkovom obchode je reklama v spojení s produktom,
a) ktorého predaj alebo poskytovanie je na území Slovenskej republiky zakázaný, alebo
b) ktorý zneužíva poverčivosť, najmä maskoty, talizmany alebo kúzla pre šťastie.


   (1) Šírenie reklamy elektronickou poštou, najmä e-mailom, prostredníctvom SMS alebo
MMS, je bez predchádzajúceho súhlasu spotrebiteľa neprípustné; pri získavaní súhlasu musí
osoba, ktorá reklamu šíri, informovať spotrebiteľa aj o možnosti takto udelený súhlas
kedykoľvek odvolať.

   (2) Neprípustným je aj šírenie reklamy elektronickou poštou, ak z reklamy spotrebiteľ
nemôže určiť totožnosť odosielateľa, jeho sídlo, bydlisko alebo miesto podnikania a kontakt,
kde môže spotrebiteľ požiadať o ukončenie zasielania takýchto informácií alebo odvolať
súhlas so zasielaním reklamy.

   (3) Ak sa elektronickou poštou popri základnej reklame produktu ponúka spotrebiteľovi aj
zľava, odmena, dar, spotrebiteľská súťaž alebo iná osobitná ponuka, musí byť táto ponuka od
základnej reklamy produktu rozlíšiteľná a súvisiace podmienky musia byť ľahko prístupné,
zrozumiteľné a jednoznačné.

   (4) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na reklamu formou priameho marketingu
vlastných podobných produktov súťažiteľa, ktorý je zároveň poskytovateľom elektronickej
komunikačnej služby, určeného spotrebiteľom, ktorí sú užívateľmi tejto elektronickej
komunikačnej služby, ak ich kontaktné informácie na doručenie tento súťažiteľ získal v
súvislosti s predajom svojho produktu; tento súťažiteľ musí zároveň poskytnúť spotrebiteľovi
možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť takéto používanie údajov.


   Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú aj na telemarketing.


   (1) Člen Rady súhlasí so znením Kódexu a akceptuje jeho obsah; uplatniť výhradu
k niektorému z ustanovení nie je možné.

   (2) Člen Rady sa zaväzuje, že bude pri zadávaní, realizácii a šírení reklamy prihliadať na
ustanovenia Kódexu.

   (3) Ak Komisia vydá arbitrážny nález, že konkrétna reklama je v rozpore s Kódexom,
člen Rady, ktorý sa na zadávaní, realizácii alebo šírení tejto reklamy podieľal, sa zaväzuje, že
uskutoční všetky potrebné úkony na to, aby sa zamedzilo ďalšiemu šíreniu takejto reklamy.

   (4) Člen Rady sa ďalej zaväzuje uzatvárať zmluvné vzťahy, na základe ktorých vzniká
alebo sa šíri reklama tak, aby mohol zabezpečiť dodržiavanie Kódexu.

   (5) Člen Rady sa tiež zaväzuje, že sa bude zasadzovať o to, aby aj všetky ostatné osoby
pôsobiace na území Slovenskej republiky v oblasti reklamy a iných foriem propagácie
rešpektovali ciele a jednotlivé ustanovenia tohto Kódexu.

   (6) Kolektívny člen Rady sa zaväzuje uskutočniť úkony potrebné na to, aby všetci jeho
členovia boli viazaní povinnosťami vyplývajúcimi so záväzkov, ktoré na seba ako člen Rady
prevzal podľa predchádzajúcich odsekov.


   Na plnenie záväzkov, ktoré na seba prevzali členovia Rady (čl. 61), dohliada a ich plnenie
vymáha Rada.


   (1) Reklama, s ktorej šírením na verejnosti sa začalo najneskôr 31. augusta 2010, sa
posudzuje podľa etických zásad účinných do 1. septembra 2010.

   (2) Reklama, s ktorej šírením na verejnosti sa začalo najskôr 1. septembra 2010, sa
posudzuje podľa etických zásad účinných do 1. septembra 2010 len vtedy, ak ide o reklamu
s atestom a atest bol vydaný pred 1. septembrom 2010.


   Zrušujú sa Etické zásady reklamnej praxe platné na území Slovenskej republiky,
schválené Valným zhromaždením Rady v roku 1995, v znení neskorších zmien a dodatkov.


   (1) Kódex nadobudol platnosť dňom jeho schválenia Valným zhromaždením Rady.

   (2) Kódex nadobúda účinnosť 1. septembra 2010.


Schválené Valným zhromaždením Rady pre reklamu,
v Bratislave dňa 1. júna 2010.