23 (04-05) Lacný za každú cenu?

Sťažovateľ: fyzické osoby
Zadávateľ: BILLA s.r.o.
Médium: Printová reklama
Nález: Negatívny
Rada pre reklamu, Šustekova 51, 851 04 Bratislava
 
Arbitrážny nález
Arbitrážna komisia Rady pre reklamu (ďalej len „Komisia“) ako orgán Rady pre reklamu (ďalej len „Rada“) príslušný podľa článku 5, druhej hlavy I. časti Etického kódexu reklamnej praxe (ďalej len „Kódex“) postupom podľa čl. IV Rokovacieho poriadku Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len „Poriadok“) vydáva v súlade s čl. V ods. 1 a 2 Poriadku tento
 
n á l e z :
 
Printová reklama: „Lacný za každú cenu? “
zadávateľa: BILLA s.r.o. 
 
nie je v rozpore
 
s ustanoveniami Kódexu.
 
Rada zaevidovala tri sťažnosti voči printovej reklame zadávateľa BILLA s.r.o., v ktorých zadávateľ poukazuje na pôvod mäsa predávaného vo vlastných predajniach s pôvodom mäsa konkurencie. Prvú sťažnosť obdržala Rada od veľvyslanectva Poľskej republiky v Bratislave. Sťažovateľ namieta voči porovnaniu slovenských výrobkov (údajne správnejšia voľba, evokuje, že sú lepšie) s poľskými (lacnejšími, ale údajne nie správna voľba, evokuje, že sú horšie), ktoré sú dostupné u konkurencie a má za to, že reklama využíva zovšeobecnenie, opierajúce sa o stereotypy, ktoré nie je podložené žiadnymi dôkazmi, čím znevažuje poľskú produkciu a prelína sa do celkovej nevraživosti voči Poľsku. Za diskutabilné považuje sťažovateľ aj využitie národných symbolov. 
Druhá sťažnosť zaslaná fyzickou osobou, okres Nitra poukazuje na to, že z obsahu ako aj z grafického prevedenia danej reklamy zjavne vyplýva cieľ nepriamo dehonestovať poľské mäsové výrobky na podklade tohtoročnej aféry poľských mäsových výrobkov pochádzajúcich z bitúnku v Poľsku, a tým zároveň dehonestovať a znevažovať iných účastníkov hospodárskej súťaže na trhu, ktorí v rámci svojho sortimentu ponúkajú na predaj mäsové produkty z Poľska. Sťažovateľ je toho názoru, že nakoľko mu ako bežnému spotrebiteľovi z reklamy nie je zrejmé, v čom majú byť poľské mäsové výrobky ponúkané v rámci predajní LIDL menej kvalitné len z dôvodu krajiny pôvodu, v porovnaní so slovenskými mäsovými výrobkami, porovnáva zadávateľ v rámci reklamnej kampane produkty neobjektívnym spôsobom, a to výlučne len s hľadiska krajiny ich pôvodu, pričom snahou reklamnej kampane je podľa názoru sťažovateľa vyvolať u spotrebiteľa pocit, že poľské mäsové výrobky, ktoré sú spravidla lacnejšie ako slovenské predstavujú horšiu voľbu pre zákazníka. Sťažovateľ má tiež za to, že nakoľko sú v reklame priamo porovnávané produkty ponúkané spoločnosťou Lidl, je účelom reklamy znevážiť túto spoločnosť ako konkurujúceho súťažiteľa v očiach bežného spotrebiteľa.  
Tretia sťažnosť od fyzickej osoby, okres Galanta namieta voči tvrdeniu: „V BILLE máme viac ako 40 druhov kvalitného hovädzieho mäsa s garantovaným 100% slovenským pôvodom za výhodné ceny“. Podľa sťažovateľa je reklama klamlivá, nakoľko sťažovateľ má za to, že podľa druhov poznáme mäso kuracie, hovädzie, bravčové, či králika, čo sú základné druhy, ktoré môžu mať slovenský pôvod. Sťažovateľ tiež spochybňuje výhodnosť cien a kladie si otázku, či má spoločnosť Billa naozaj všetky druhy mäsa lacnejšie ako konkurencia. Na záver sťažovateľ uvádza, že reklama podľa jeho názoru zavádza zákazníkov v tom, že tvrdí, že má v ponuke niečo, čo v skutočnosti nemôže mať. 
 
 
K sťažnosti č.1 zadávateľ vo svojom stanovisku zo dňa 17.4.2019 uvádza, že s interpretáciou reklamy sťažovateľom, o tom, že porovnávanie mäsa na základe pôvodu v ňom vyvoláva pocit, že slovenské mäso je lepšie a predstavuje správnu voľbu pre spotrebiteľa a naopak, že mäso s poľským pôvodom je horšie a znamená nesprávnu voľbu zásadne nesúhlasí. Uvedená interpretácia vychádza zo subjektívnych myšlienkových pochodov sťažovateľa ovplyvnených pravdepodobne štátnou príslušnosťou k Poľskej republike a nemožno ju zovšeobecňovať. Z formulácie textu reklamy nie je v žiadnom prípade možné dospieť k záverom, že reklama znevažuje poľskú produkciu. Reklamu nie je možné interpretovať  spôsobom, akým to urobil sťažovateľ. Reklama v žiadnej svojej časti svojou formuláciou nevyvoláva pocit, že slovenské mäso je lepšie ako poľské. Rovnako tak reklama v žiadnej svojej časti neznevažuje poľskú produkciu a nehaní poľské produkty. Reklama iba deklaruje objektívny a overiteľný fakt, a to aký sortiment mäsa so slovenským pôvodom ponúka spoločnosť Billa. V tejto súvislosti je v reklame uvedená otázka? „Je poľský pôvod mäsa za nízke ceny naozaj tou správnou voľbou?“. V reklame sa nenachádza odpoveď. Rovnako tak reklama neobsahuje indície, ktoré by spotrebiteľa navádzali, či už k negatívnej alebo pozitívnej odpovedi. Reklama ponecháva posúdenie dôležitosti pôvodu tovaru na samotnom spotrebiteľovi. Zadávateľ je preto presvedčený, že interpretácia reklamy priemerným spotrebiteľom nezodpovedá interpretácii reklamy sťažovateľom. 
 
Vo vzťahu k sťažnosti č. 2, zadávateľ vo svojom stanovisku zo dňa 23.04.2019 uvádza, že námietky sťažovateľa, o tom, že z reklamy vyplýva snaha dehonestovať poľské mäsové výrobky a zároveň snaha znevažovať iných účastníkov hospodárskej súťaže, ako aj námietka voči neobjektívnemu porovnaniu a zneváženiu konkurencie sa nestotožňuje. Komunikačným posolstvom reklamy je vyzdvihnutie skutočnosti, že spoločnosť BILLA vo svojich prevádzkach predáva kvalitné mäsové výrobky so zaručeným slovenským pôvodom. Reklama pritom porovnáva uvedený atribút – pôvod, objektívnym a zákonným spôsobom. Zadávateľ je toho názoru, že uvedenie krajiny pôvodu produktov v reklame nie je v rozpore s Kódexom, keďže nepredstavuje Kódexom zakázané označenie produktov spôsobilé vyvolať mylnú domnienku o ich osobitnej kvalite. Uvedené by bolo možné len v prípade, ak by produkty používali ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia podľa príslušných právnych predpisov. Reklama pritom nijako nehodnotí, či je lepší poľský alebo slovenský pôvod mäsa a ani, či je dôležitejšia cena alebo pôvod. Hodnotenie necháva len na spotrebiteľovi. Prípadné hodnotenie ceny a pôvodu, vrátane hodnotenia, či je pri mäse pôvod dôležitý a či je slovenský pôvod v porovnaní s poľským výhodou, je tak závislé nie od reklamy, ale od subjektívneho vnímania týchto aspektov spotrebiteľom ešte pred momentom, kedy reklamu číta. Uvedené vnímanie teda podľa zadávateľa reklama nespôsobuje ani neovplyvňuje. Reklama tak poľské mäsové výrobky nedehonestuje. Negatívne hodnotenie indikuje až sťažovateľ na základe svojho vlastného subjektívneho vnímania aféry poľských mäsových výrobkov, ktorú reklama nijako nespomína. Reklama podľa zadávateľa vôbec neznevažuje Lidl ako súťažiteľa: Reklama pravdivo komunikuje pôvod konkrétnych mäsových výrobkov LIDL. Hodnotenie informácie, že konkrétny súťažiteľ, v tomto prípade LIDL, ponúka mäsové výrobky poľského pôvodu ako negatívnej záťaže pre dotknutého súťažiteľa, podobne ako pri informácii o samotnom pôvode, nespôsobuje reklama. Je výsledkom subjektívneho vnímania poľského pôvodu mäsových výrobkov sťažovateľom, ktorým trpel už pred tým, ako čítal reklamu. V zmysle vyššie uvedeného má zadávateľ za to, že reklama je v súlade s Kódexom, nie je spôsobilá narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa spôsobom, ktorý mu bráni urobiť kvalifikované rozhodnutie, ale ponecháva rozhodnutie na samotnom spotrebiteľovi. 
 
Vo vzťahu k sťažnosti č. 3 zadávateľ vo svojom stanovisku zo dňa 30.04.2019 uvádza, že tvrdenie, že Billa predáva štyridsať druhov mäsa slovenského pôvodu je pravdivé. V slovenskom jazyku sa totiž pojem druh, aj v súlade s definíciou podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka, používa pre súhrn prvkov s rovnakými podstatnými znakmi, pričom slovník ako príklad použitia uvádza „viaceré druhy pšenice“. Z hľadiska znakov, ktoré sú rozhodujúce pre uspokojenie potrieb spotrebiteľa, pritom, samozrejme aj v rámci mäsa pochádzajúceho z identického živočíšneho druhu rozlišujeme viaceré kategórie mäsa s rovnakými podstatnými znakmi, rovnakou tučnosťou, či inou charakteristickou zložkou, konzistenciou alebo chuťou. Zadávateľ priložil viaceré print screeny, v rámci ktorých je uvedené, že slovo „druh“ sa v spojení s  mäsom používa vo význame, ktorý označuje kategórie mäsa (napríklad stehno, karé, bôčik, pliecko) hoci rovnakého živočíšneho pôvodu, pričom takéto označenie považuje za frekventované. Je preto podľa zadávateľa racionálne očakávať, že priemerný spotrebiteľ v rovnakej súvislosti, aká je predmetom dotknutej reklamy, za druh považuje jednotlivé kategórie mäsa hoci rovnakého živočíšneho pôvodu. Zadávateľ má za to, že v predmetnom prípade je príslušný výraz aj z jazykovedného hľadiska použitý správne, a to ako z jazykovednej perspektívy, tak z perspektívy bežnej reči. Vo vzťahu k námietke ohľadom výhodnosti ponuky, zadávateľ uvádza, že adjektívum „výhodný“ vo vyššie uvedenom kontexte, aj v súlade s jeho významom podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka možno vnímať synonymicky k adjektívam prospešný, užitočný, priaznivý. Dotknuté adjektívum je použité v základnom stupni (pozitíve), a teda sa nijako nevyjadruje ku vzťahu „výhodnosti“ ceny Billa oproti cenám ponúkaným inými súťažiteľmi. Z dotknutého tvrdenia a použitia adjektíva „výhodný“ teda nevyplýva, že by Billa mala mať všetky druhy mäsa lacnejšie ako iní súťažitelia a je možné racionálne očakávať, že takto ho nevníma ani priemerný spotrebiteľ. Z dotknutého tvrdenia a použitého adjektíva vyplýva len to, že ceny príslušného sortimentu v Billa možno považovať za „výhodné“ vo význame priaznivé, prinášajúce spotrebiteľovi výhodu. Za takéto ceny by podľa zadávateľa spotrebiteľ mal považovať ceny, ktoré nie sú horšie ako priemerné ceny konkurencie za výrobky rovnakej kvality.    
 
V zmysle čl. IV ods. 5 Rokovacieho poriadku Komisie sa zasadania Komisie v prípade posudzovania predmetnej sťažnosti zúčastnili zástupkyne spoločnosti, Denisa Pernicová a Kvetoslava Kirchnerová. D. Pernicová na úvod vysvetlila, že cieľom reklamy bolo podporiť slovenský pôvod potravín predávaných v reťazcoch BILLA. Reklama nemala za cieľ dehonestovať poľské potraviny a túto myšlienku ani nepodsúva. Insight kampane vychádzal z prieskumu medzi zákazníkmi, v rámci ktorého vzišlo, že zákazníci preferujú slovenské potraviny, pričom spoločnosť ako jediný obchodný reťazec garantuje, že má vlastnú farmu so slovenským mäsom. K. Kirchnerová doplnila, že prieskum okrem iného kládol zúčastneným otázky zamerané na zistenie akého pôvodu kupujú zákazníci mäso a čo je pre nich najdôležitejšie pri kúpe mäsa. Z výsledkov jasne vyplynulo, že spotrebitelia sa riadia pri kúpe mäsa v prvom rade čerstvosťou, potom pôvodom a až následne cenou. Prieskum sa uskutočnil od 11-18.3.2019. Na otázku, prečo je súčasťou kampane odkaz na poľský pôvod produktov zadávateľ uviedol, že nakoľko bola kampaň sústredená na porovnanie mäsových výrobkov od spoločnosti BILLA s mäsovými výrobkami spoločnosti Lidl, bola v reklame zohľadnená skutočnosť, že porovnávané vybrané mäsové výrobky konkurencie majú poľský pôvod, zatiaľ čo výrobky spoločnosti Billa majú slovenský pôvod. Odkaz na spoločnosť Lidl, v rámci kampane a porovnanie sa v kontexte jej mäsových produktov bola reakciou na kampaň spoločnosti Lidl („Bilancovanie“), pričom cieľom nebolo porovnávať cenu, ale zdôraznenie kvality výrobkov so slovenským pôvodom. V súvislosti s námietkami ohľadom „počtu druhov mäsa“ D. Pernicová uviedla, že v tomto smere bol význam použitý v kontexte kategórií mäsa rôznych živočíšnych druhov – napr. pliecko, stehno a pod., čo považuje aj vzhľadom na výklad výrazu v rámci lexikónu slovenského jazyka za správne.
 
Popis reklamy:
Printová reklama bola zverejnená v denníku Pravda. Na žltom pozadí je v hornej časti vizuálu v čiernom grafickom prvku umiestnený text v znení: „Lacný za každú cenu? Je poľský pôvod mäsa za nízke ceny naozaj tou správnou voľbou?“ (pozn. časť vety, konkrétne „správnou voľbou“ je umiestnená v samostatnom grafickom prvku – žltom kruhu, ktorý je orámovaný modrým štvorcom. Vizuál čiastočne pripomína logo obchodného reťazca Lidl). Pod pokračuje text v znení: „V BILLE máme viac ako 40 druhov kvalitného mäsa s garantovaným 100% SLOVENSKÝM PÔVODOM ZA VÝHODNÉ CENY“. Vizuál je následne opticky farebne predelený na modrú a červenú časť. V modrej časti sú umiestnené konkrétne výrobky predávané v reťazci Lidl Slovenská republika, v.o.s. – Lidl kurča bez drobov; Lidl kuracie stehná dolné; Lidl kuracie prsné rezne; Lidl bravčové stehno bez kosti v celku. Pri všetkých výrobkoch je uvedené „Krajina pôvodu – Poľsko“ a doplnený vizuál v podobe časti vlajky Poľskej republiky. Nad vyobrazením konkrétnych produktov je informácia v znení: „Údaje zistené vo vybraných predajniach LIDL Slovenská republika, v.o.s. v SR, dňa 5.4.2019. 
V červenej časti sú umiestnené konkrétne výrobky predávané v reťazci BILLA, s.r.o. – Clever kurča bez drobov; Hydina Slovensko kuracie stehná dolné; Hydina Slovensko kuracie rezne; Slovenská farma bravčové stehno bez kosti v celku. Pri všetkých výrobkoch je uvedené „Garantovaný slovenský pôvod“ a doplnený vizuál v podobe časti vlajky Slovenskej republiky. Nad vyobrazením konkrétnych produktov je informácia v znení: „Údaje zistené vo vybraných predajniach BILLA s.r.o. v SR, dňa 5.4.2019. V spodnej časti vizuálu je umiestnené logo BILLA a slogan „v potravinách sa vyznáme“. 
 
Komisia preskúmala sťažnosť a dôkazový materiál a na základe skutočností, ktoré sú jej známe, a z dostupných informácií dospela k týmto záverom: 
 
V zmysle Kódexu neprípustnou je reklama bez ohľadu na to, či spĺňa alebo nespĺňa zákonné podmienky porovnávacej reklamy, ak porovnáva konkrétnu, typickú, podstatnú a overiteľnú vlastnosť alebo charakteristiku produktov, neobjektívnym spôsobom (čl. 18 ods. 1 písm. b) Kódexu) a ak znevažuje konkurujúceho súťažiteľa, jeho pomery, konanie, produkt alebo iný rozlišovací znak (čl. 18 ods. 1 písm. d) Kódexu). Komisia sa v predmetnom prípade s námietkami sťažovateľov nestotožnila. Je nepochybné, že v rámci reklamy dochádza k porovnaniu sa s konkurenčným reťazcom, pričom konkrétne sa v nej porovnávajú vybrané mäsové výrobky predajcu Billa s vybranými mäsovými výrobkami predávanými v prevádzkach spoločnosti Lidl. V danom prípade sa Komisia zaoberala tým, či uvedené porovnanie možno považovať za súladné s Kódexom. Komisia sa nedomnieva, že by v reklame boli porovnávané produkty, resp. ich vlastnosti či charakteristiky neobjektívnym spôsobom. V reklame sú porovnávané porovnateľné produkty, druhy mias, pričom základným atribútom porovnania je krajina pôvodu – slovenský pôvod mäsa a poľský pôvod mäsa. Výber tohto atribútu zadávateľ odôvodnil aj tým, že v priebehu marca si spoločnosť Billa dala vypracovať terénny prieskum, v rámci ktorého sa zisťovali preferencie spotrebiteľov pri nákupe mäsa. Z prieskumu vyplynulo, že práve pôvod mäsa je tou charakteristikou, ktorá je pre spotrebiteľa významnou, a to dokonca viac ako cena. Keďže zadávateľ reklamy má vo  svojej ponuke mäso so zaručeným slovenským pôvodom, čo možno v tomto smere považovať aj za hlavnú myšlienku komunikovanú v reklame, považuje Komisia výber tejto charakteristiky ako podstatnej pre porovnanie za prípustnú. Odkaz na poľský pôvod mäsa taktiež súvisí v tomto kontexte primárne so skutočnosťou, že zadávateľ sa porovnáva s konkurenciou, porovnávané produkty ktorej majú naopak, v danom prípade preukázateľne poľský pôvod. Komisia taktiež prihliadla na skutočnosť, ktorú zdôraznil aj zadávateľ, a to, že predmetná kampaň je určitým druhom reakcie na aktuálnu komunikáciu spoločnosti Lidl (reklamná kampaň „Bilancovanie“), v ktorej naopak porovnáva v rámci svojej reklamy spoločnosť Lidl vlastné produkty s produktmi spoločnosti Billa, a to na základe ceny. Porovnávanie sa so spoločnosťou Lidl preto v tomto kontexte považuje Komisia za pochopiteľné a má za to, že vzhľadom na okolnosti možno takéto porovnanie vnímať ako istý druh „prípustnej obrany“. Komisia je taktiež toho názoru, že reklama ako taká nedehonestuje konkurujúceho súťažiteľa, ani explicitne netvrdí, že mäso s poľským pôvodom je horšie, a to bez ohľadu na skutočnosť, že v ostatnej dobe boli zaznamenané udalosti, ktoré kvalitu poľských mäsových výrobkov dovážaných na Slovensko spochybňovali. Je tiež pravdepodobne faktom, že vzhľadom na tieto udalosti mohlo byť všeobecné vnímanie spotrebiteľov o krajine pôvodu mäsových výrobkov, vrátane tých poľských ovplyvnené, avšak tento vplyv nemala a ani nevyvolala reklama samotná. Komisia sa preto nestotožňuje s názorom sťažovateľov, že reklama znevažuje poľskú produkciu ako takú a nie je ani toho názoru, že by znevažovala v tomto konkrétnom prípade ostatných súťažiteľov na trhu. Bez ohľadu na to, že táto porovnávacia reklama je v súlade s Kódexom a vo všeobecnosti spoločnosti majú možnosť na kampane ostatných zadávateľov aj primerane reagovať, tak ako tomu bolo napríklad v prípade tejto reklamy, Komisia by rada vyjadrila názor, že do budúcnosti odporúča upustiť od ďalšej eskalácie takéhoto porovnávania, ktoré býva často na hrane etiky a môže posilňovať negatívne vnímanie celého odvetvia spotrebiteľmi. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že reklama vo všeobecnosti by nemala posilňovať negatívne stereotypy, ktoré môžu byť zdrojom diskriminácie a negatívneho alebo nevhodného správania sa voči určitej skupine. Používaním negatívneho stereotypu v reklame zadávateľ svojou  komunikáciou zasahuje okrem sledovania svojho komerčného záujmu aj do sociálneho života v spoločnosti a môže prispievať k negatívnej polarizácii v spoločnosti, čo nie je cieľom reklamy. Komisia preto poukazuje na vhodnosť zvažovania všetkých aspektov reklamy.    
Vo vzťahu k námietkam ohľadom možnej klamlivosti reklamy, resp. tvrdenia „Máme viac ako 40 druhov kvalitného mäsa...“ sa Komisia priklonila k argumentácii zadávateľa. Použitie výrazu „druh“ v kontexte v akom ho využil zadávateľ je opodstatnené a poukazuje nie na druhovú rozmanitosť vo význame živočíšnych druhov, ale druhov častí mias (napr. prsia, stehná, krkovička a i.), ktoré má zadávateľ v ponuke a Komisia je toho názoru, že priemerný spotrebiteľ tento výraz v tomto význame aj bežne používa a interpretuje. Komisia preto reklamu nevyhodnotila ako klamlivú, či zavádzajúcu, ani inak nesúladnú s Kódexom. 
 
Na základe vyššie uvedeného Komisia hlasovaním rozhodla, že printová reklama: „Lacný za každú cenu“, zadávateľa: BILLA s.r.o. nie je v rozpore s ustanoveniami Kódexu a sťažnosti sťažovateľov nie sú opodstatnené.  
 
Poučenie: 
Zadávateľ reklamy alebo sťažovateľ môžu požiadať Radu o preskúmanie nálezu v lehote do troch pracovných dní od odoslania nálezu, len ak zaplatia administratívny poplatok a 
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia osoby, ktorá o preskúmanie žiada, 
b) namieta sa porušenie Poriadku alebo 
c) namieta sa neoznámenie konfliktu záujmov niektorého člena Komisie. 
 
Administratívny poplatok vo výške 30 EUR pre fyzickú osobu alebo 300 EUR pre právnickú osobu je potrebné uhradiť na č. účtu Rady: IBAN SK15 1100 0000 0026 2210 7629. Variabilný symbol: číslo sťažnosti uvedené v záhlaví tohto nálezu. 
 
V Bratislave dňa 15. 05. 2019 
                                                                                               Mária Tóthová Šimčáková   
                                                                                                predsedníčka Komisie 
 
 
späť

Nálezy Arbitrážnej komisie RPR

Nálezom sa rozumie písomné vyhotovenie výsledku posúdenia reklamy Komisiou a odôvodnenie jej rozhodnutia.

Novinky

20.8.2019

Raňajky s reklamou: Ako robiť a vysielať televíznu a rozhlasovú reklamu tak aby bola etická?

  Nová európska smernica o audiovizuálnych mediálnych službách dáva veľký dôraz na budúcu...

8.7.2019

Tlačová správa zo 6. zasadnutia AK RPR

BRATISLAVA. Dňa 20. 06. 2019 sa konalo 6. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len AK RPR). AK RPR ako orgán etickej...

Všetky novinky

Členovia rady pre reklamu

RPR združuje subjekty, ktoré aktívne vstupujú do procesu marketingovej komunikácie - asociácie zadávateľov reklamy, reklamné agentúry, média ale aj podnkateľské subjekty, využívajúce propagáciu formou reklamy.

Zoznam členov

Rada pre reklamu

Rada pre reklamu (RPR) je orgán etickej samoregulácie reklamy. Hlavným cieľom RPR je zabezpečovať a presadzovať, aby sa na území Slovenskej Republiky šírila čestná, slušná, decentná, legálna a pravdivá reklama.

Viac o Rade pre reklamu

Prihlásenie

Partneri

Nadace Open Society Fund Praha Norway Grants Mediálne.sk

RPR je členom

The European Advertising Standards Alliance

Rada pre reklamu je partnerom projektu „Systémová změna v diskriminačním zobrazování žen a mužů v reklamě“, ktorý podporila Nadace Open Society Fund Praha z programu „Dejme (že)nám šanci“, ktorý je financovaný z Norských fondov.