59 (10-07) Keď si nezaplatil za lístok

Sťažovateľ: Republiková únia zamestnávateľov
Zadávateľ: Asociácia moderných benefitov
Médium: spot umiestnený na Facebooku
Nález: Pozitívny
Ustanovenia kódexu: čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1
Rada pre reklamu, Šustekova 51, 851 04 Bratislava
 
Arbitrážny nález po preskúmaní
Arbitrážna komisia Rady pre reklamu (ďalej len „Komisia“) ako orgán Rady pre reklamu (ďalej len „Rada“) príslušný podľa článku 5, druhej hlavy I. časti Etického kódexu reklamnej praxe (ďalej len „Kódex“) postupom podľa čl. IV Rokovacieho poriadku Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len „Poriadok“) vydáva v súlade s čl. V ods. 1 a 2 Poriadku tento
 
n á l e z :
 
Spot umiestnený na Facebooku: „Keď si nezaplatil za lístok“ 
zadávateľa: Asociácia moderných benefitov
 
je v rozpore
 
s ustanoveniami čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 Kódexu.
 
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od Republikovej únie zamestnávateľov, voči spotu s názvom „Keď si nezaplatil za lístok“, ktorý bol zverejnený na Facebookovej stránke „Gastráč ináč“, zadávateľa Asociácia moderných benefitov. Sťažovateľ v sťažnosti o.i. uvádza nasledovné: „Uvedený spot bol vypracovaný v zjavnej súvislosti s aktuálne prebiehajúcim legislatívnym procesom k novele Zákonníka práce (dňa 18.09.2020 bola novela predložená do medzirezortného pripomienkového konania, vláda SR tento návrh schválila s pripomienkami na rokovaní dňa 04.11.2020 a dňa 26.11.2020 bol schválený v prvom čítaní Národnou radou Slovenskej republiky). Uvedená novela okrem iných otázok navrhuje, s účinnosťou od 01.03.2021 ustanoviť právo zamestnanca vybrať si formu, v ktorej im bude poskytovaný príspevok na stravovanie. Tento príspevok sa podľa momentálne platnej legislatívy poskytuje povinne formou stravovacej poukážky, označovanej tiež ako tzv. gastrolístok, resp. gastráč, pričom Zákonník práce prísne reguluje, v akom rozsahu sa možno od uvedenej formy odchýliť. Nakoľko rozsah zákonom dovolených výnimiek je veľmi obmedzený v praxi dochádza k poskytovaniu príspevku dominantne vo forme stravovacích poukážok. Trh so stravovacími poukážkami je pritom vysoko koncentrovaný a ovládaný výlučne spoločnosťami združenými u zadávateľa. Tento stav koordinovaného oligopolu pritom potvrdilo aj rozhodnutie Rady protimonopolného úradu SR, v rozhodnutí, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2017, ktorá potvrdila prvostupňové rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru kartelov, č. 2016/KH/1/1/004 z 11. 02. 2016, ktorým piatim podnikateľom pôsobiacim na trhu emitovania, distribúcie a predaja stravovacích poukážok a benefitných poukážok, vrátane poskytovania služieb s tým súvisiacich, uložil pokutu za dve kartelové dohody (kartelovej dohody spočívajúcej v rozdelení trhu a kartelovej dohody spočívajúcej v limitácii maximálneho počtu stravovacích poukážok prijímaných v obchodných reťazcoch). Faktické pomery na trhu so stravovacími poukážkami sa od uvedeného rozhodnutia podstatným spôsobom nezmenili.
Zjavným cieľom namietaného videospotu je ovplyvniť prebiehajúci legislatívny proces a v prípade jeho zavŕšenia vytvoriť predpoklady na to, aby zamestnanci nevyužívali možnosť poskytovania finančného príspevku, ale naďalej využívali súčasnú formu poskytovania príspevku na stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok. Uvedené video preto zjavne spadá do definície a sleduje ciele reklamy v zmysle §2, odsek 1, písm. a) zákona č. 147/2001 Z.z. zákona o reklame (t.j. predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu) ako aj v zmysle Preambuly a článkami 1 a 2 Etického kódexu reklamnej praxe. Tieto ciele pritom uvedené video napĺňa spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanoveniami §45 Obchodného zákonníka o klamlivej reklame a v rozpore s Etickým kódexom reklamnej praxe, najmä s článkami 10, 12, 14 Etického kódexu reklamnej praxe. V predmetnom videospote v čase od 00:21 do konca zaznieva nasledovné tvrdenie „Ak vláda zavedie hotovosť namiesto stravného v aktuálnej podobe v budúcnosti nám naňho bude môcť siahnuť exekútor. Dávajme si pozor na to, čo na prvý pohľad vyzerá lákavo“. Toto tvrdenie je pritom zjavne nepravdivé. Príspevok na stravovanie totiž nespadá do definície mzdy v zmysle §118 odsek 2 Zákonníka práce a následne nemôže byť ani postihnuté v rámci exekúcie zrážkami zo mzdy podľa §66 a nasl. Exekučného poriadku, ktoré upravujú exekúciu zrážkami zo mzdy. K tejto interpretácií sa pritom prikláňa aj predkladateľ návrhu – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré v reakcii na viaceré pripomienky pripomienkujúcich subjektov (Republiková únia zamestnávateľov, Americká obchodná komora, Slovensko – nemecká obchodná a priemyselná komora), ktoré požadovali explicitnú formu ochrany pred exekúciu aj na sumu poskytovaného finančného príspevku uvádza, že nie je dôvod na akceptácie uvedených pripomienok, nakoľko Exekučný poriadok ochranu poskytuje už v súčasnom znení.
Keďže novelou zákona pritom nedochádza k žiadnej zmene uvedených ustanovení považujeme kľúčové tvrdenie z videospotu zadávateľa za zavádzajúce a klamlivé. Týmto tvrdením sa uvedený spot dostáva do rozporu s čl. 14 odsek 1, písm. a) Etického kódexu a §45 Obchodného zákonníka nakoľko uvádza priemerného spotrebiteľa do omylu alebo podstatne narušuje či je spôsobilý podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu spôsobom, ktorý mu bráni urobiť kvalifikované rozhodnutie. Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby Rada pre reklamu vydala nález, v ktorom vysloví, že predmetný videospot nie je v súlade s Etickým kódexom.
 
Zadávateľ vo svojom stanovisku o.i. uvádza, že „...sťažovateľ je subjekt, ktorý sa dlhodobo vyjadruje k predmetnej téme a presadzuje obchodné záujmy svojich členov. A to najmä z pohľadu úspory nákladov spojených s poplatkami za prenesené plnenie dikcie zákona v oblasti stravovania – zabezpečenia príspevku na stravovanie – a to cez účelovo viazané stravné poukážky. Za túto službu sú štandardne, nielen v SR, ale aj v ďalších členských krajinách EÚ, účtované poplatky. Ak sťažovateľ konštatuje, že „Nakoľko rozsah zákonom dovolených výnimiek je veľmi obmedzený, v praxi dochádza k poskytovaniu príspevku dominantne vo forme stravovacích poukážok,“ neuvádza pravdivú informáciu. Zákonník práce dnes prioritne hovorí o zabezpečení stravovania v kantínach, ale povoľuje ako alternatívu (teda „výnimku“ ako uvádza sťažovateľ) zamestnávateľovi aj donášku jedla na faktúru, zmluvný vzťah s reštauráciou v okolí – na faktúru, a samozrejme, poskytnutie stravovacej poukážky, či už elektronickej alebo papierovej. Práve táto forma je Zákonníkom práce takisto považovaná za doplnkovú formu stravovania. Zákon teda umožňuje zamestnávateľom zvoliť si spomedzi viacerých foriem splnenia si povinnosti na zabezpečenie stravovania/príspevku na stravovanie. Konštatovanie o „veľmi obmedzenom rozsahu“ alternatívnych foriem ku firemným kantínam je teda hrubým zavádzaním. Ak si zamestnávateľ volí spomedzi alternatív „dominantne“ formu stravovacej poukážky, je to najmä preto, že aj pri daných nákladoch na túto službu to predstavuje pre zamestnávateľa administratívne a ekonomicky najlepšiu alternatívu k prevádzkovaniu kantíny. Navyše, formu stravných lístkov (či už elektronických alebo papierových) využíva približne 45 % zamestnancov, teda nie dominantný podiel. K samotnej podstate podania vo veci predmetného videa by som rád uviedol nasledovné. Z podania sťažovateľa: V predmetnom video spote v čase od 00:21 do konca zaznieva nasledovné tvrdenie: „Ak vláda zavedie hotovosť namiesto stravného v aktuálnej podobe, v budúcnosti nám naňho bude môcť siahnuť exekútor. Dávajme si pozor na to, čo na prvý pohľad vyzerá lákavo“... Týmto tvrdením sa uvedený spot dostáva do rozporu s čl. 14 odsek 1, písm. a) Etického kódexu a §45 Obchodného zákonníka, nakoľko uvádza priemerného spotrebiteľa do omylu alebo podstatne narušuje, či je spôsobilý podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu spôsobom, ktorý mu bráni urobiť kvalifikované rozhodnutie. Ako konštatuje sám sťažovateľ neskôr v jeho podaní, ochrana príspevku na stravovanie pred exekúciou v rámci platnej legislatívy je interpretáciou, ktorú im poskytlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR počas/po ukončení medzirezortného pripomienkového konania k návrhu novely Zákonníka práce (čas poskytnutia interpretácie nie je zrejmý z podania, táto interpretácia nebola až do tejto sťažnosti komunikovaná ani sťažovateľom ani MPSVaR), ktoré sa ukončilo 25. 10. 2020. Právne názory členov AMOBE na toto riziko v čase zverejnenia videa (2. 10. 2020) naopak upozorňovali na riziko v zmysle informácií prezentovaných v napadnutom videu. AMOBE nemá kompetencie na posúdenie, a najmä rozhodnutie, v prípade protichodných právnych výkladov. Túto kompetenciu majú v SR najmä súdy. Je možné, že až aplikačná prax v konečnom dôsledku potvrdí ten či onen právny názor. Faktom však je, že pri komunikácii rizík spojených so zavedením stravného sme vychádzali aj z vyjadrení verejných osôb, ktoré sa buď podieľali na tvorbe konceptu zmien v oblasti príspevku na stravovanie, alebo minimálne aktívne k pripravovanej novele zákona komunikovali. Napríklad aj z vyjadrení predsedu Výboru pre financie a rozpočet NR SR Mariána Viskupiča (SaS), ktorý patrí k aktívnym obhajcom/podporovateľom zavedenia finančného príspevku na stravovanie (Pravda, 25. 9. 2020). ...Táto nezrovnalosť sa objavila aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Podľa poslanca strany SaS Mariána Viskupiča sa však vyrieši ešte pred prvým čítaním v parlamente. „Do čistej mzdy, na ktorú je uvalená exekúcia, sa ani teraz nezapočítavajú náhrady cestovného. Ak sa do zákona pridá, že sa to týka aj finančnej náhrady stravného, problém bude vyriešený,“ povedal v piatok na tlačovej konferencii Viskupič. Poslanec M. Viskupič teda v čase tesne pred zverejnením videa otvorene komunikoval potrebu úpravy aktuálneho znenia zákona tak, aby bol pripravovaný finančný príspevok chránený pred exekúciami. Na ďalšie riziká súvisiace s témou finančného príspevku pritom v rámci medzirezortného pripomienkového konania upozorňovali aj verejné inštitúcie, napríklad aj Ministerstvo financií SR (Pripomienka MF SR k sociálnym rizikám: „Vzhľadom na to, že návrh zákona neupravuje maximálnu výšku sumy finančného príspevku, vrátane príspevku podľa osobitného predpisu, upozorňujeme na možné nahrádzanie časti zdaniteľného príjmu zamestnancov formou vyplácania tohto príspevku oslobodeného od dane z príjmov.“). Nami zverejnené video teda reagovalo na riziká, ktoré v čase pred jeho zverejnením verejne komunikovali aj verejní činitelia/inštitúcie. Na riziká sme navyše prostredníctvom videa upozorňovali počas obdobia medzirezortného pripomienkového konania, kedy je v zmysle zákona priestor na verejnú diskusiu o prínosoch a rizikách navrhovaných legislatívnych zmien. Aj preto považujeme sťažnosť RÚZ SR za neopodstatnenú. Pre zasadenie sťažnosti do kontextu spôsobu komunikácie sťažovateľa by sme radi upozornili aj na aktuálne hrubé osočovanie a zavádzanie zo strany sťažovateľa v rovnakej téme. Dňa 9. 12. 2020 zaslaním tlačovej správy na médiá, v ktorej avizuje aj svoje podanie na Radu pre reklamu, obvinil našu asociáciu z klamania v téme dopadov zavedenia finančného príspevku na stravovanie. Sťažovateľ v tlačovej správe klamlivo uvádzal, že AMOBE klame ak uvádza, že Ministerstvo financií SR vyjadrilo obavy z nahradenia časti mzdy finančným príspevkom. Práve takéto konanie v praxi bude mať negatívne dopady na výpočet sociálnych dávok zamestnancov. Naša asociácia na túto klamlivú PR aktivitu zareagovala stanoviskom (Príloha 1) a jasným preukázaním faktu, že Ministerstvo financií SR pripomienku k nahrádzaniu mzdy finančným príspevkom v rámci prípravy zákona zaslalo. Dovoľujem si tvrdiť, že použitím informácie o podaní na Radu pre reklamu v tlačovej správe (bez kontextu, že ide o podanie v inej veci, ako bol predmet tlačovej správy RÚZ), sa sťažovateľ snažil zneužiť váhu rady pre zvýšenie mediálneho zásahu klamlivého obsahu svojej PR aktivity. Hoci z jeho strany nešlo o reklamu, považujeme to za mimoriadne neštandardné a rizikové aj z pohľadu kreditu rady, ako orgánu etickej samoregulácie reklamy.“ 
 
Popis reklamy:
V úvode spotu je na žltom pozadí text v znení: „Keď si nezaplatil za lístok“. Následne spot zobrazuje scénku, v ktorej muž sedí pred televízorom a konzumuje jedlo. Do miestnosti vchádza druhý muž (exekútor), ktorý vyťahuje televízor z elektrickej zástrčky. 
Medzi oboma prebehne nasledovný dialóg. 
Muž 1: „Hej! Čo je? Čo robíte?“ 
Muž 2 - exekútor: „Som exekútor, nezaplatili ste lístok na vlak. No, tak si beriem pár vecí.“ 
Muž 1: „To je môj rezeň.“
Muž 2 - exekútor: „Presne tak!“
Voice-over: „Ak vláda zavedie hotovosť namiesto stravného v aktuálnej podobe, v budúcnosti nám na neho bude môcť siahnuť exekútor. Dávajme si pozor na to, čo vyzerá na prvý pohľad lákavo.“
V závere je na obraze symbol ruky s ukazovákom, ktorý je nasmerovaný na text v znení: „Gastráč ináč“ a headline: „Iný pohľad na gastráče.“
 
Názor Komisie:
Komisia preskúmala sťažnosť a dôkazový materiál a na základe skutočností, ktoré sú jej známe a z dostupných informácií dospela k týmto záverom:
 
V prvom rade si Komisia dovoľuje uviesť, že v rámci posudzovania sa nezaoberala tvrdeniami uvedenými v sťažnosti, či následnom stanovisku, ktoré pojednávajú napr. o pomeroch na trhu so stravovacími poukážkami, alebo sa týkajú platnej a navrhovanej právnej úpravy, právnych názorov, či prebiehajúceho legislatívneho procesu, ale v rámci svojich kompetencií posudzovala výhradne len skutočnosti, ktoré sa týkajú predmetnej reklamy, a to len s ohľadom na ustanovenia Kódexu a jeho presahu na vybraný spot. 
V zmysle Kódexu reklama nesmie bezdôvodne využívať motív strachu, vytvárať pocit strachu a prezentovať produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie strachu (čl. 13 ods. 1 Kódexu). Cieľom predmetného spotu bolo, ako vyplýva zo samotného stanoviska zadávateľa, upozorniť na riziká spojené so zavedením stravného vo forme finančných prostriedkov. V predmetnom prípade zadávateľ v spote ako riziko prezentuje, že v prípade, ak osoba nezaplatí za lístok, môže jej na stravné v podobe hotovosti siahnuť exekútor. Komisia neupiera zadávateľovi vyjadriť svoj názor, aj prostredníctvom toho, že tento upozorní na potenciálne riziká navrhovanej úpravy, avšak na druhej strane formu, resp. spôsob, akým zadávateľ tento svoj názor vyjadril, a to aj s ohľadom na prebiehajúci legislatívny proces, nepovažuje v danom prípade za adekvátny. V reklame je predmetný fakt/informácia komunikovaná spôsobom, ktorý môže v spotrebiteľovi vyvolať dojem, že prijatím novelizácie v oblasti stravného akoby zaručene dôjde ku skutočnostiam, ktoré sú v spote uvedené – a teda, že ak osoba napríklad nezaplatí za lístok, siahne jej na príspevok na stravovanie exekútor. Spot teda nehovorí o danom riziku ako o hypotetickom, resp. potenciálnom, ani jednoznačne nevytvára dojem, že na hypotetické riziko chce poukázať či upozorniť v prebiehajúcom legislatívnom procese, ale naopak spôsob akým je toto riziko v reklame prezentované a ako je reklama samotná koncipovaná (spracovanie reklamného príbehu, jeho obsah) zneužíva dôveru priemerného spotrebiteľa, využívala nedostatok jeho skúseností alebo znalostí a jeho dôverčivosť (čl. 12 ods. 1 Kódexu). Priemerný spotrebiteľ tak môže byť uvedený do omylu a domnievať sa, že navrhovaná novelizácia bude mať tieto dopady, čo však preukázané nebolo. Spot samotný pritom prezentuje túto skutočnosť spôsobom, ktorý podľa Komisie bezdôvodne využíva motív strachu a prezentuje produkt – v tomto prípade formu stravného v podobe gastrolístka ako prostriedok na odstránenie strachu, čo taktiež nemožno považovať za etické. 
 
Na základe vyššie uvedeného Komisia hlasovaním rozhodla, že spot umiestnený na Facebooku: „Keď si nezaplatil za lístok“, zadávateľa: Asociácia moderných benefitov je v rozpore s ustanoveniami čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je čiastočne opodstatnená.
 
Komisia preto v súlade s čl. V ods. 2 písm. b) bod v. Poriadku apeluje na zadávateľa reklamy, ktorý sa vyzýva k zmene alebo úprave posúdenej reklamy alebo k zamedzeniu jej ďalšieho šírenia.
 
Poučenie:
Zadávateľ reklamy alebo sťažovateľ môžu požiadať Radu o preskúmanie nálezu v lehote do troch pracovných dní od odoslania nálezu, len ak zaplatia poplatok a
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia osoby, ktorá o preskúmanie žiada,
b) namieta sa porušenie Poriadku alebo
c) namieta sa neoznámenie konfliktu záujmov niektorého člena Komisie.
 
Poplatok spojený s prieskumom nálezu vo výške 30 EUR pre fyzickú osobu alebo 300 EUR pre právnickú osobu je potrebné uhradiť na č. účtu Rady: IBAN SK15 1100 0000 0026 2210 7629. Variabilný symbol: číslo sťažnosti uvedené v záhlaví tohto nálezu.
 
Preskúmanie nálezu na základe žiadosti zadávateľa: 
Zadávateľ v lehote na podanie žiadosti o preskúmanie požiadal Radu o preskúmanie nálezu a uhradil administratívny poplatok. 
 
Zadávateľ  v rámci žiadosti o preskúmanie nálezu uvádza nasledovné: „Keďže súčasťou žiadosti o vyjadrenie sa k sťažnosti, adresovanej našej asociácii, nebola definícia porušenia článku čl. 13 ods. 1 Kódexu, radi by sme sa vyjadrili k nálezu Komisie v tomto bode.
 
Vo všeobecnosti odmietame, že by zámerom reklamy bolo vytvárať strach. Cieľom spotu bolo upozorniť na riziká legislatívnej zmeny, ktoré boli v tom čase komunikované aj verejnými predstaviteľmi vrátane zástancov pripravovanej legislatívnej zmeny (poslanci NR SR – uvedené v stanovisku AMOBE k sťažnosti).  Súčasťou dnes štandardného procesu prijímania legislatívy je aj verejná diskusia o rizikách a prínosoch zmien zákonov. Súčasťou tohto procesu je aj tzv. medzirezortné pripomienkové konanie (MPK), v ktorom môže aj verejnosť vyjadriť aj odborné či „laické“ názory. Povinnosťou tvorcu legislatívy je vysporiadať sa s týmito názormi a zdôvodniť ich neopodstatnenosť/upraviť zákon tak, aby nedochádzalo k negatívnym dopadom zákonov, ak je takáto úprava vo verejnom záujme.
Cieľom predmetného videa bolo upozorniť verejnosť v rámci bežiaceho MPK na verejný záujem – ochranu dnes pred exekúciami chráneného príspevku na stravovanie. Ako uviedol sťažovateľ, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa týmto rizikom, ktoré namietali aj viaceré subjekty v rámci MPK, vysporiadalo spôsobom, že 25. 10. 2020 poskytlo zjavne neverejným spôsobom informáciu o neexistencii rizika sťažovateľovi.
Následne, v čase zverejnenia vysporiadania sa s pripomienkami zaslanými v MPK, dalo vyjadrenia k pripomienkam týkajúcich sa rizika exekúcie aj v rámci verejného portálu www.slov-lex.sk. V tom čase už predmetné video nebolo nasadené v online prostredí. Ak by platil nález Komisie, znamenalo by to, že široká verejnosť (vrátane našej asociácie) by až do ukončenia MPK nesmela verejne komunikovať obavy z navrhovaných zmien v zákonoch. Reklama je v tomto prípade len prostriedok na kompenzáciu obmedzeného prístupu verejnosti k natívnemu PR, najmä v porovnaní s politicky aktívnymi osobami či mediálne z iných dôvodov exponovaných nositeľov posolstiev. Takýto pohľad by v praxi znamenal vytvorenie informačnej asymetrie v procese prijímania akýchkoľvek legislatívnych zmien, kedy verejnosť počas kľúčovej časti procesu schvaľovania zákonov dostáva len informácie z jednej strany.
Navyše, predmetné video je jednoznačne prevedením satirické, pričom satira vo svojej podstate skôr evokuje pobavenie ako strach. Okrem samotného prevedenia, zvolenej hudby, atmosféry, potvrdzuje zámer aj voľba protagonistov (P. Bathány – známy komik). Jeho cieľom teda bolo upozorniť širokú verejnosť odľahčenou (nie strach znásobujúcou) formou na riziko, ktoré sa spája s prípadným prijatím novely Zákonníka práce.
Satira a nadnesenie je dnes štandardne používaný koncept v komunikácii. Ak by sa aplikoval nález Komisie k videu AMOBE na reklamu ako celok, boli by viaceré nadlinkovo masívne používané reklamné koncepty príkro v rozpore s etickými ustanoveniami RpR vo všeobecnosti. Ako príklad uvádzame reklamu telekomunikačného operátora, ktorá nadnesene (spoliehajúc sa na racionalitu ich zákazníkov) priamo motivujú k tomu, aby „dátovali” všetci. Napriek tomu, že v samotnom spote je takéto nadmerné „dátovanie” zobrazované kriticky ako niečo, čo nie je vítané ani v kruhu známych. V tomto konkrétnom prípade by sa aplikáciou dalo uviesť, že ide dokonca o zľahčovanie hrozby závislosti (blízky ignorujúci sociálny kontakt s osobami, ktoré ich upozorňujú na „dátovanie“) na sociálnych sieťach/hrách/využívaní digitálnych technológií. Respektíve, že ide priamo o navádzanie na ignoranciu takejto hrozby „Odteraz dátujú všetci“.
V súvislosti s konkrétnymi vyjadreniami v náleze Komisie by sme radi uviedli:
1. Vyjadrenie k časti nálezu Komisie č. 1:
„Priemerný spotrebiteľ tak môže byť uvedený do omylu a domnievať sa, že navrhovaná novelizácia bude mať tieto dopady, čo však preukázané nebolo.“
- Ako sme už uviedli vo vyjadrení sa k podaniu sťažovateľa, v čase prípravy spotu pripúšťali nami komunikované dopady navrhovanej novelizácie, teda riziko exekúcie, aj poslanci NR SR – ktorá je v zmysle Ústavy SR jedinou zákonodarnou inštitúciou v Slovenskej republike. Identifikované riziko sa opieralo aj o ich verejne prezentovaný názor.
- Potrebu riešenia tohto rizika (hrozby exekúcií) pripúšťal aj poslanec NR SR Marián Viskupič, ktorý (ako sme uviedli už v stanovisku k sťažnosti) je jednoznačne zástancom pripravovanej zmeny – teda nemá motiváciu neprimerane strašiť spotrebiteľov.
- Predmetná reklama nebola nasadzovaná po ukončení MPK, teda po termíne 25. 10. 2020, teda ani v čase, kedy sťažovateľ dostal neverejné vyjadrenie tvorcu legislatívnej zmeny Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
- Zároveň upozorňujeme na fakt, že zo strany sťažovateľa ide o účelovú snahu, nakoľko medzi nasadením reklamy a sťažnosťou na RpR ubehol viac ako mesiac času.
2. Vyjadrenie k časti nálezu Komisie č. 2:
„Spot samotný pritom prezentuje túto skutočnosť spôsobom, ktorý podľa Komisie bezdôvodne využíva motív strachu a prezentuje produkt – v tomto prípade formu stravného v podobe gastrolístka ako prostriedok na odstránenie strachu, čo taktiež nemožno považovať za etické.“
 
Predmetný spot podľa nášho názoru nevzbudzuje primárne strach. Spot naopak formou satiry odľahčene, a pre spotrebiteľa zrozumiteľne, upozorňoval na v tom čase aktívne, aj tvorcami legislatívy pripúšťané riziko súvisiace so zmenou legislatívy.
- Stravné lístky sú (v čase reklamy boli) na základe dlhoročnej praxe jednoznačne chránené pred exekúciami – teda chránili spotrebiteľa pred hrozbou komunikovanou aj poslancami NR SR. Nešlo teda o neetické prezentovanie stravných lístkov ako nosiča chráneného pred hrozbou exekúcie.
- Koncept a prevedenie videa boli jednoznačne satirické, napr. zjedenie rezňa exekútorom (P. Bathánym) z taniera (v praxi absurdný/nerealizovateľný spôsob exekúcie). Išlo teda o situačný humor, zároveň voľba hercov vrátane známeho komika jednoznačne navodzuje atmosféru odľahčenia a nie „hrozby“.
- Samozrejme, exekúcia, ako hypotetické riziko komunikované aj vyššie spomínanými verejnými predstaviteľmi, je negatívny jav pre každého spotrebiteľa.
- Aplikácia záveru Komisie by však znamenala, že by sa o tomto riziku pre spotrebiteľov, ktoré komunikovali aj verejní činitelia, nesmelo verejne komunikovať/respektíve naň upozorňovať s využitím reklamy až do momentu, kedy by v praxi nastali prvé takéto prípady.
3. Vyjadrenie k časti nálezu Komisie č. 3:
„...Spot teda nehovorí o danom riziku ako o hypotetickom, resp. potenciálnom, ani jednoznačne nevytvára dojem, že na hypotetické riziko chce poukázať či upozorniť v prebiehajúcom legislatívnom procese, a...“
- So záverom Arbitrážnej komisie, že spot nehovorí o danom riziku ako o hypotetickom riziku v rámci prebiehajúceho legislatívneho procesu, nemôžeme súhlasiť.
- Ako sami uvádzate v náleze, súčasťou spotu bol voice-over, ktorý jasne deklaruje hypotetickú rovinu tohto rizika. „Ak vláda zavedie hotovosť namiesto stravného v aktuálnej podobe, v budúcnosti vám na neho bude môcť siahnuť exekútor.
Voice-over divákovi hovorí: “Ak vláda schváli...“, čo jednoznačne definuje, že nejde o dokončený legislatívny proces.
Z vyššie uvedených dôvodov žiadame o prehodnotenie nálezu Komisie. Opäť uisťujeme, že zámerom reklamy nebolo zneužívanie „hrozby“, ale upozornenie širokej verejnosti na možné riziká v čase legislatívneho procesu prípravy zásadnej zmeny dotýkajúcej sa milióna zamestnancov na Slovensku. Opätovne zdôrazňujeme, že aplikácia nálezu Komisie na legislatívny proces by vytvárala situáciu, kedy by široká verejnosť, ale aj záujmové združenia, neboli schopné vysporiadať sa s informačnou asymetriou voči subjektom, ktoré majú zjednodušený prístup k natívnemu obsahu v rámci komunikácie.“
 
Dotknutá osoba (sťažovateľ) vo svojom stanovisku k výzve na vyjadrenie sa k žiadosti o preskúmanie nálezu, o.i. uvádza, že „Podľa ustanovenia čl. IV ods. 12 Rokovacieho poriadku Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu Preskúmanie nálezu môže dotknutá osoba alebo sťažovateľ požadovať v lehote do troch (3) pracovných dní od odoslania nálezu a len, ak táto osoba zaplatí administratívny poplatok a
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia osoby, ktorá o preskúmanie žiada,
b) namieta porušenie tohto Rokovacieho poriadku alebo
c) namieta neoznámenie konfliktu záujmu niektorého člena Komisie.“
Dotknutá osoba (sťažovateľ) ďalej vo svojom stanovisku uvádza „máme za to, že neboli naplnené náležitosti na podanie žiadosti o preskúmanie nálezu, nakoľko navrhovateľ, ktorým je Asociácia moderných benefitov, Karpatské nám. 10A, 831 06 Bratislava (ďalej len „AMOBE“) svoju žiadosť neodôvodnil aspoň jednou skutočnosťou podľa čl. IV ods. 12 písm. a) až c) Rokovacieho poriadku Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu. Napriek vyššie uvedenému uvádzame k jednotlivým bodom Stanoviska pre radu pre reklamu k rozhodnutiu 59 (10-07) nasledovné:
K bodu 1.
Hoci AMOBE uvádza, že v prípade poskytnutia príspevku na stravovanie v podobe finančného príspevku je možné predmetné finančné prostriedky postihnúť exekúciou, neuvádza žiadne ustanovenia, ktoré by jej tvrdenie boli spôsobilé potvrdiť. Napriek tomu, že opakovane argumentuje o hypotetickom riziku postihnutia finančného príspevku na stravovanie exekúciou, sama nevie uviesť z čoho takéto hypotetické riziko vyplýva. AMOBE v bode 1 uvádza, že tieto obavy komunikovali aj niektorí poslanci NR SR, čo je síce pravda, ale tieto názory boli prezentované ako názory súkromných osôb, pričom ich cieľom nebolo zámerné ovplyvnenie verejnej mienky, ako je tomu v prípade reklamy. V prípade reklamného spotu považujeme za potrebné klásť vyšší štandard na odôvodnenosť a pravdivosť v ňom uvedených tvrdení, a to práve z dôvodu, že jeho cieľom je ovplyvniť širokú verejnosť. Zmena formy poskytovania príspevku na stravovanie z poskytovania stravovacej poukážky (gastrolístka) na finančný príspevok nemôže mať vplyv na možnú exekvovateľnosť daného príspevku. Pokiaľ, ako to uvádza aj samotná AMOBE v bode 2. stanoviska, príspevok v podobe stravovacej poukážky (gastrolístkov) nebol postihnuteľný exekúciou, nemôže to tak byť ani v prípade finančného príspevku, nakoľko stále pôjde o príspevok na stravovanie, ktorý nie je zahrnutý do definície mzdy. Ako dôkaz z opaku je potom možné tvrdiť, že ak môže byť exekúciou postihnuteľný finančný príspevok na stravovanie, tak ním môže byť postihnuteľný aj príspevok v podobe stravovacej poukážky. Nakoľko máme za to, že hypotéza o možnom postihnutí príspevku na stravovanie v podobe stravovacej poukážky nie je pravdivá, nemôže byť pravdivá ani hypotéza o možnom postihnutí finančného príspevku na stravovanie, nakoľko samotná zmena formy vyplácania resp. poskytovania tohto príspevku nemení jeho charakter a nestáva sa z neho súčasť mzdy. Na základe uvedeného máme za to, že AMOBE mohla svojím konaním uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu, pričom svojimi tvrdeniami nepreukázala opak.
K bodu 2. 
Argumentáciu AMOBE, podľa ktorej „formou satiry odľahčene, a pre spotrebiteľa zrozumiteľne, upozorňoval na v tom čase aktívne, aj tvorcami legislatívy pripúšťané riziko súvisiace so zmenou legislatívy.“ považujeme za zavádzajúcu. Sporný reklamný spot je nutné posudzovať ako jednotný celok po vizuálnej, zvukovej aj významovej stránke. Prvky humoru a satiry v ňom obsiahnuté sa neprenášajú do konečného posolstva, ktoré chcela AMOBE spotrebiteľovi komunikovať, t.j. že príspevok na stravovanie poskytnutý v hotovosti môže byť postihnutý exekúciou. Toto tvrdenie AMOBE zjavne myslela vážne a mienila ho spotrebiteľovi prezentovať ako fakt. Vzhľadom k zvolenému médiu mali prvky humoru a satiry zjavne prispieť k spontánnemu šíreniu spotu na sociálnych sieťach a tým aj k masovejšiemu rozšíreniu tohto vecne nepodloženého a nepravdivého tvrdenia medzi spotrebiteľmi. V predmetnom prípade bol priemerný spotrebiteľ uvádzaný do omylu, nakoľko predmetná reklama vzbudzovala mylný dojem, že navrhovaná právna úprava je pre spotrebiteľa nevýhodná, ak by sa spotrebiteľ nerozhodol pre vyplácanie príspevku na stravovanie v podobe stravovacej poukážky. AMOBE teda zámerne vplývala na budúce rozhodovanie spotrebiteľa o výbere poskytovania príspevku na stravovanie tak, aby sa rozhodli pre ňu resp. pre jej členov výhodným spôsobom. Verejná diskusia o rizikách a slobodné vyjadrovanie názorov by nepochybne malo byť umožnené. Konštatujeme, že každý subjekt má právo na vlastné názory, ale nemá právo, vytvárať si k nim vlastné nepravdivé fakty a následne ich komunikovať voči verejnosti. Na základe uvedeného máme za to, že AMOBE svojim konaním konala v rozpore s Etickým kódexom reklamnej práxe, pričom jej argumenty nie sú spôsobilé tento záver Rady pre reklamu vyvrátiť.
K bodu 3.
V bode 3. AMOBE zámerne odignorovala záver tam citovanej vety, ktorý znie „ale naopak spôsob akým je toto riziko v reklame prezentované a ako je reklama samotná koncipovaná (spracovanie reklamného príbehu, jeho obsah) zneužíva dôveru priemerného spotrebiteľa, využívala nedostatok jeho skúseností alebo znalostí a jeho dôverčivosť (čl. 12 ods. 1 Kódexu).“, pričom práve predmetná časť vety je z pohľadu správania sa priemerného spotrebiteľa smerodajná. Ako už bolo vyššie uvedené cieľom reklamného spotu bolo vplývať na budúce správanie sa spotrebiteľa, t.j. na rozhodovanie sa pre formu poskytovania príspevku na stravovanie. Samotný legislatívny návrh ponecháva aj aktuálne nastavený systém poskytovania príspevkov na stravovanie, čo znamená, že pokiaľ by aj hypotéza o možnom postihnutí finančného príspevku na stravovanie bola pravdivá (s čím nesúhlasíme), navrhovaná právna úprava by nemala vplyv na zamestnanca, ktorý sa rozhodne pre poskytovanie príspevkov na stravovanie v podobe stravovacej poukážky. Z predmetného teda vyplýva, že jediným možným cieľom reklamného spotu bolo vyvolať u zamestnanca pocit nevýhody vyplácania príspevku na stravovanie v podobe finančného príspevku oproti poskytovaniu stravovacej poukážky. Zároveň dodávame, že citované tvrdenie z reklamného spotu „Ak vláda zavedie hotovosť namiesto stravného v aktuálnej podobe, v budúcnosti vám na neho bude môcť siahnuť exekútor.“ nie je ani pravdivé, nakoľko
1. vláda nezavádza hotovosť namiesto stravného v aktuálnej podobe – legislatívny návrh poskytuje alternatívu k aktuálne nastavenému systému;
2. na príspevok na stravovanie nie je možné siahnuť exekúciou.
Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov obsiahnutých v sťažnosti Republikovej únie zamestnávateľov máme za to, že predmetný videospot nie je v súlade s Etickým kódexom. Na základe uvedeného navrhujeme potvrdenie vydaného nálezu v plnom rozsahu.“ 
 
Preskúmanie Dozorným výborom:
Dozorný výbor preskúmal dňa 04. 02. 2021 žiadosť o preskúmanie nálezu, vyjadrenie dotknutej osoby a dôkazový materiál a na základe skutočností, ktoré sú mu známe a z dostupných informácií dospel k týmto záverom:
 
V zmysle čl. IV ods. 12 písm. a) až c) Rokovacieho poriadku môže zadávateľ požiadať o preskúmanie nálezu v prípadoch, ak  vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia osoby, ktorá o preskúmanie žiada, namieta sa porušenie Poriadku alebo ak sťažovateľ namieta neoznámenie konfliktu záujmov niektorého člena Komisie. 
 
Zadávateľ v rámci žiadosti o preskúmanie nálezu uvádza viacero skutočností, v zmysle ktorých by malo podľa jeho názoru dôjsť k opätovnému posúdeniu uvedenej reklamy a prehodnoteniu záverov Komisie. Dozorný výbor však v rámci žiadosti žiadnu z uvedených skutočností nevyhodnotil ako novú, resp. takú ktorá v čase posudzovania reklamy Komisii nebola známa, a ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy. Zadávateľ v žiadosti prevažne komentuje rozhodnutie Komisie a vyjadruje svoj postoj a názor k rozhodnutiu. Súčasťou však nie sú nové dôkazy, ktoré sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia osoby, ktorá o preskúmanie žiada. 
 
Dozorný výbor taktiež nekonštatoval porušenie Poriadku ani nezistil, že reklamu posudzoval niektorý člen Komisie v konflikte záujmu, a preto nezistil žiadne dôvody na opätovné posúdenie reklamy, a preto v súlade s čl. IV ods. 14 Rokovacieho poriadku arbitrážny nález vydaný 14. 01. 2021 nadobudol účinnosť dňom preskúmania nálezu Dozorným výborom, t.j. 04.02.2021.
 
 V Bratislave dňa 04. 02. 2021
 
Mária Tóthová Šimčáková v.r.
predsedníčka Komisie
 
 
 
 

 

späť

Nálezy Arbitrážnej komisie RPR

Nálezom sa rozumie písomné vyhotovenie výsledku posúdenia reklamy Komisiou a odôvodnenie jej rozhodnutia.

Novinky

2.9.2021

Tlačová správa zo 7. zasadnutia AK RPR

BRATISLAVA. Dňa 19. 08. 2021 sa konalo 7. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len AK RPR). AK RPR ako orgán etickej...

2.7.2021

Tlačová správa zo 6. zasadnutia AK RPR 2021

BRATISLAVA. Dňa 24. 06. 2021 sa konalo 6. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len AK RPR). AK RPR ako orgán etickej...

Všetky novinky

Členovia rady pre reklamu

RPR združuje subjekty, ktoré aktívne vstupujú do procesu marketingovej komunikácie - asociácie zadávateľov reklamy, reklamné agentúry, média ale aj podnkateľské subjekty, využívajúce propagáciu formou reklamy.

Zoznam členov

Rada pre reklamu

Rada pre reklamu (RPR) je orgán etickej samoregulácie reklamy. Hlavným cieľom RPR je zabezpečovať a presadzovať, aby sa na území Slovenskej Republiky šírila čestná, slušná, decentná, legálna a pravdivá reklama.

Viac o Rade pre reklamu

Prihlásenie

Partneri

Nadace Open Society Fund Praha Norway Grants Mediálne.sk

RPR je členom

The European Advertising Standards Alliance

Rada pre reklamu je partnerom projektu „Systémová změna v diskriminačním zobrazování žen a mužů v reklamě“, ktorý podporila Nadace Open Society Fund Praha z programu „Dejme (že)nám šanci“, ktorý je financovaný z Norských fondov.