53 (10-01) Aktuálna tekvica

Sťažovateľ: Fyzická osoba
Zadávateľ: WELLDONE s.r.o.
Médium: Facebook
Nález: Pozitívny
Ustanovenia kódexu: čl. 11 ods. 1 písm. b) a čl. 20 ods. 1 a ods. 4
Rada pre reklamu, Šustekova 51, 851 04 Bratislava
 
Arbitrážny nález
Arbitrážna komisia Rady pre reklamu (ďalej len „Komisia“) ako orgán Rady pre reklamu (ďalej len „Rada“) príslušný podľa článku 5, druhej hlavy I. časti Etického kódexu reklamnej praxe (ďalej len „Kódex“) postupom podľa čl. IV Rokovacieho poriadku Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len „Poriadok“) vydáva v súlade s čl. V ods. 1 a 2 Poriadku tento
 
n á l e z :
 
Príspevok na Facebook fan page: „Aktuálna tekvica“
zadávateľa: WELLDONE s.r.o.
 
je v rozpore
 
s ustanoveniami čl. 11 ods. 1 písm. b)
a čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Kódexu.
 
Rada ako združenie etickej samoregulácie zaevidovala sťažnosť od fyzickej osoby, okres Bratislava voči príspevku, ktorý bol umiestnený na Facebook fan page značky KOMPOT.sk, zadávateľa WELLDONE s.r.o. Sťažovateľ poukazuje na to, že vizuál príspevku zobrazoval hlavu hlavného hygienika SR, MUDr. Mikasa pretvorenú do tekvice. Sťažovateľ má za to, ž predmetné zobrazenie znevažuje osobu hlavného hygienika a porušuje Kódex vo viacerých jeho ustanoveniach. Sťažovateľ taktiež uvádza, že za reklamu sa zadávateľ ospravedlnil a ponúkol svojim zákazníkom dopravu zadarmo, avšak p. Mikasovi sa verejne neospravedlnili. 
 
Zadávateľ vo svojom stanovisku o.i. uvádza, že predmetný komunikát “helloweenska tekvica” nie je reklama. Nespája sa so žiadnym produktom ani značkou z portfólia zadávateľa, nebola platená ani inak marketingovo podporovaná a ani nemala za cieľ zvýšiť predaje výrobkov zadávateľa. Spoločnosť sa dlhodobo vyjadruje k spoločenským témam, často ironizujúcim, alebo sarkastickým spôsobom. Zadávateľ uznáva, že nie každému to je po chuti a niekedy tieto príspevky vzbudia aj negatívne emócie. Napriek tomu, že si zadávateľ nie je vedomý porušenia akéhokoľvek zákona, alebo etickej normy, na podnet niektorých občanov predmetný obrázok stiahol a ospravedlnil sa ľuďom, dotknutých spôsobom, ktorý nebol zamýšľaný. 
 
Popis reklamy:
Reklama má podobu príspevku na Facebook fan page značky KOMPOT.sk. Vizuál    zobrazuje hlavu hlavného hygienika SR, PhDr. RNDr. MUDr. Jána Mikasa, PhD., MPH, ktorá je graficky pretvorená akoby do podoby tekvice (tvár je zafarbená oranžovou farbou a doplnená tekvicovou stopkou). Vizuál je doplnený textom v znení: “Každý rok vykladáme aktuálnu tekvicu. Raz chudú, raz tučnú, raz zlú, inokedy dobrú. Také sú dušičky.“
Príspevok je doplnený hashtagmi #kompotsk #trvanlivetricka #kynožímehnusobu
 
 
 
 
Nález pred preskúmaním
Názor Komisie:
Komisia preskúmala sťažnosť a dôkazový materiál a na základe skutočností, ktoré sú jej známe a z dostupných informácií dospela k týmto záverom:
 
V danom prípade sa Komisia nestotožnila s názorom zadávateľa, podľa ktorého predmetný komunikát “helloweenska tekvica” nie je reklama. Predmetná komunikácia bola umiestnená na Facebook fan page, ktorá je venovaná konkrétnej značke, konkrétnemu predajcovi. Označenie predajcu ako aj tovaru, ktorý si možno u predajcu zakúpiť bolo súčasťou aj priamo predmetného príspevku v podobe hashtagov #kompotsk #trvanlivetricka. S ohľadom na tieto skutočnosti je Komisia toho názoru, že uvedený komunikát možno považovať za reklamu v zmysle ako túto definuje Kódex a zároveň sa na túto reklamu vzťahujú aj jednotlivé jeho ustanovenia. V danom prípade ide o komunikačný proces, ktorým sa zadávateľ prihovára svojím fanúšikom, klientom, či potencionálnym spotrebiteľom a prezentuje mu názor spojený so značkou a s tovarom, ktorý predáva (čl. 2 ods. 1 písm. b) Kódexu). V tomto kontexte je tiež potrebné uviesť, že predmetom podnikania zadávateľa nie je vydavateľská činnosť, resp. produkt nie je výsledok spravodajskej resp. novinárskej činnosti, pri ktorej by mohlo ísť o výstup samotnej činnosti, ktorá je predmetom podnikania.
 
V zmysle Kódexu reklama nesmie obsahovať také tvrdenia, výrazy, alebo zobrazenia, ktoré by porušovali všeobecné normy slušnosti a ani nesmie obsahovať prvky znižujúce ľudskú dôstojnosť. V kontexte rešpektovania slušnosti a ľudskej dôstojnosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť v reklame o.i. použitým zobrazeniam ženy alebo muža v obraze a predovšetkým sa vyvarovať použitia takého zobrazenia ženy alebo muža v obraze urážlivo alebo ponižujúco s ohľadom na celkové obrazové stvárnenie reklamy (čl. 11 ods. 1 písm. b) Kódexu). Spôsob akým zadávateľ v reklame zobrazil osobu hlavného štátneho hygienika SR považuje Komisia za neetický a v rozpore so všeobecnými normami mravnosti a slušnosti, a je toho názoru, že z vizuálu ako aj samotného popisu možno reklamu považovať za urážlivú a ponižujúcu tak vo vzťahu k zobrazeniu ako aj vo vzťahu k postaveniu zobrazenej osoby. Pretvorenie podoby p. Mikasa do tekvice je navyše bezdôvodne zosmiešňujúce a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetná značka dlhodobo komunikuje aj spoločenské a politické témy a aj s využitím satiry a irónie.
 
Komisia má taktiež za to, že predmetnou reklamou dochádza k porušeniu ustanovení, ktoré sa týkajú ochrany súkromia a zneužitia autority. Niet predovšetkým pochybnosť o tom, že hlavný hygienik SR je nositeľom verejnej autority a predstaviteľom regulovaných povolaní, a to aj s prihliadnutím na to, ako ho v danej dobe vníma verejnosť v kontexte aktuálnej situácie ohľadom pandémie koronavírusu. V tomto ohľade je Komisia toho názoru, že využitie jeho osoby v rámci komerčnej komunikácie je v rozpore s čl. 20 ods. 4 Kódexu, v zmysle ktorého reklama nesmie na svoje pôsobenie zneužiť fyzickú osobu, ktorá je nositeľom verejnej autority, najmä spomedzi predstaviteľov regulovaných povolaní alebo predstaviteľov odborných alebo profesijných organizácií, a to ani vtedy, keď by taká osoba súhlasila s pôsobením v reklame či už odplatným, alebo bezodplatným. Zároveň má Komisia za to, že zadávateľ nemal vopred udelený súhlas na zobrazenie osoby hlavného štátneho hygienika v reklame, čim došlo k porušeniu čl. 20 ods. 1 Kódexu a Komisia uznala námietky sťažovateľa.  
 
Na základe vyššie uvedeného Komisia hlasovaním rozhodla, že Príspevok na Facebook fan page: „Aktuálna tekvica“, zadávateľa: WELLDONE s.r.o. je v rozpore s ustanoveniami čl. 11 ods. 1 písm. b) a čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Kódexu a sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená.
 
Vzhľadom na skutočnosť, že zadávateľ stiahol reklamu, Komisia v súlade s čl. V ods. 2 písm. b) bod v. Poriadku apeluje na zadávateľa reklamy, aby do budúcna upustil od  jej ďalšieho šírenia.
 
Poučenie:
Zadávateľ reklamy alebo sťažovateľ môžu požiadať Radu o preskúmanie nálezu v lehote do troch pracovných dní od odoslania nálezu, len ak zaplatia poplatok a
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia osoby, ktorá o preskúmanie žiada,
b) namieta sa porušenie Poriadku alebo
c) namieta sa neoznámenie konfliktu záujmov niektorého člena Komisie.
 
Poplatok spojený s prieskumom nálezu vo výške 30 EUR pre fyzickú osobu alebo 300 EUR pre právnickú osobu je potrebné uhradiť na č. účtu Rady: IBAN SK15 1100 0000 0026 2210 7629. Variabilný symbol: číslo sťažnosti uvedené v záhlaví tohto nálezu.
 
Preskúmanie nálezu na základe žiadosti zadávateľa: 
Zadávateľ v lehote na podanie žiadosti o preskúmanie požiadal Radu o preskúmanie nálezu a uhradil administratívny poplatok. 
Zadávateľ sa k v rámci žiadosti o preskúmanie nálezu vyjadruje k viacerým skutočnostiam:
K otázke reklamy zadávateľ uvádza, že komunikát „helloweenska tekvica“ nie je možné považovať za reklamu. Komunikát podľa jeho názoru nepredstavuje prevedenie, prezentáciu, či iné oznámenie v žiadnej podobe, ktoré by súviselo v podnikateľskou, alebo obchodnou činnosťou spoločnosti WELLDONE s cieľom uplatniť produkty spoločnosti WELLDONE na trhu. Komunikát obsahuje podobizeň p. PhDr. RNDr. MUDr. Jána Mikasa, PhD,. MPH a siluetu tekvice. Spoločnosť WELLDONE neponúka žiadne produkty, ktoré by týmto Komunikátom zviditeľňovala, či iným spôsobom propagovala na trhu. Komunikát neobsahuje žiadne produkty spoločnosti WELLDONE. Zadávateľ sa odvoláva na tvrdenie Komisie, v zmysle ktorého sa zadávateľ prihovára svojim fanúšikom, klientom, či potenciálnym spotrebiteľom a prezentuje mu názor spojený so značkou a s tovarom, ktorý predáva. Podľa zadávateľa, ad absurdum by bolo možné považovať za reklamu tento Komunikát, ak by spoločnosť ponúkala na predaj tekvice. Spoločnosť WELLDONE odmieta záver Komisie, že týmto Komunikátom prezentovala názor spojený so značkou a s tovarom, ktorý predáva. Spoločnosť WELLDONE sa vyjadrila komunikátom k významnej spoločenskej téme, a to ironizujúcim, resp. satirickým spôsobom, čím využila svoje právo na slobodu prejavu. 
Komisia ďalej v náleze uvádza, že predmetom podnikania zadávateľa nie je vydavateľská činnosť. Vyššie uvedený výrok Komisie je nepravdivý. V zmysle výpisu z obchodného registra spoločnosti WELLDONE je jedným z predmetov činnosti okrem iného aj vydavateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti (pozn. zadávateľ predložil ako dôkaz výpis registra spoločnosti WELLDONE s poukázaním na predmet podnikania). 
Komisia v náleze ďalej uvádza, že spôsob akým zadávateľ zobrazil v reklame osobu hlavného štátneho hygienika SR považuje Komisia za neetický a v rozpore so všeobecnými normami mravnosti a slušnosti, a je toho názoru, že z vizuálu ako aj samotného popisu možno reklamu považovať za urážlivú a ponižujúcu tak vo vzťahu k zobrazeniu ako aj vo vzťahu k postaveniu zobrazenej osoby. Pretvorenie podoby p. PhDr. RNDr. MUDr. Jána Mikasa, PhD,. MPH  je navyše bezdôvodne zosmiešňujúce a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetná značka dlhodobo komunikuje aj spoločenské a politické témy a aj s využitím satiry a irónie.  V nadväznosti na vyššie uvedené zadávateľ cituje príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov „Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.“ 
V zmysle § 11 Občianskeho zákonníka „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ Podľa zadávateľa práve § 11 Občianskeho zákonníka predstavuje generálnu klauzulu ochrany osobnostných práv zakotvených v Občianskom zákonníku, ktorá je postavená okrem iného na týchto základných zásadách: 
„1. Osobnostné práva sú absolútnym subjektívnym právom každej fyzickej osoby a majú nehmotný charakter. 2. Ochrana osobnosti prináleží len fyzickej osobe. Táto osoba je aktívne legitimovaná na uplatnenie práva na ochranu osobnosti.“ (cit. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník I. §  1 – 450. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2015, str. 63) 
Pán  PhDr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD,. MPH sa voči spoločnosti WELLDONE nedomáhal ochrany svojej osobnosti. Práve naopak, za predpokladu, že informácie uvedené v článku na portáli www.mediahub.sk sú pravdivé, pán MUDR. Mikas uviedol nasledovné: „Žijeme v neľahkej dobe a humor je jednou z ciest ako uvoľniť napätie. Verejne činné osoby musia počítať s tým, že sa môžu stať predmetom vtipov. Je prirodzené, že niektoré žarty sa vydaria viac, niektoré menej.“
Z uvedeného je zrejmé a nepochybné, že predmetný komunikát chápe ako humor a satiru. Jednoznačne p. MUDr. Mikas nepociťuje žiaden zásah do svojich osobnostných práv prostredníctvom komunikátu spoločnosti WELLDONE. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že tretia osoba (sťažovateľ) nie je aktívne legitimovaný, aby sa domáhal ochrany osobnostných práv pána PhDr. RNDr. MUDr. Jána Mikasa, PhD,. MPH. Jedine fyzická osoba, do ktorej práv bolo zasiahnuté je aktívne legitimovaná na uplatnenie svojho práva na ochranu osobnosti. 
Sám pán PhDr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD,. MPH uvádza, že ako verejne činná osoba má počítať s možnosťou, že sa stane terčom vtipov. Je všeobecne známou skutočnosťou, že osoby verejného záujmu požívajú nižšiu mieru ochrany súkromia. Túto skutočnosť potvrdzuje aj rozsiahla judikatúra, ako ja texty autorov z radu odborníkov na ochranu osobnosti. 
Zadávateľ poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. Zn. 30 Cdo 2563/2009: “Hranice prijateľnej kritiky sú adekvátne širšie u politikov (resp. osôb verejne činných) ako u súkromnej osoby. Politik nevyhnutne a vedome predkladá novinárom a širokej verejnosti na kontrolu každé svoje slovo a čin, a preto musí prejaviť vyšší stupeň tolerancie. Ochrana osobnosti sa vzťahuje aj na politikov, dokonca aj vtedy, keď nekonajú ako súkromné osoby, ale v takýchto prípadoch požiadavka zmienenej ochrany musí byť reflektovaná vo vzťahu k záujmu na otvorenú diskusiu o politických témach.“ 
Zadávateľ ďalej uvádza, že „Poukázaním na kategóriu osôb verejného záujmu sme chceli upriamiť pozornosť na ochranu ich jednotlivých osobnostných práv. U týchto osôb má pri kolízii práva na informácie s jednotlivými osobnostnými právami prednosť právo na informácie. Dôsledkom je, že hranice prípustnej kritiky sú širšie u politikov (osoby absolútneho verejného záujmu) ako u súkromných osôb. Na rozdiel od súkromných osôb politici sa nevyhnutne a vedome vystavujú prísnemu skúmaniu svojich slov a skutkov zo strany novinárov a širokej verejnosti a musia následne prejaviť väčšiu mieru tolerancie.“ (cit. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník I. §  1 – 450. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2015, str. 63,64) 
Zadávateľ ďalej uvádza citáciu „Osobou verejného záujmu (public figure), ktorú zaťažuje povinnosť strpieť vyššiu mieru záujmu o svoje súkromie a ingerencie do osobnostných práv, nie sú iba politici a štátni funkcionári vykonávajúci celoštátne funkcie. Osobou verejného záujmu môžu byť aj regionálny politik, ba aj súkromná osoba, ktorá sa podieľa na výkone verejnej moci.“ (cit. DRGONEC, J., Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C.H. Beck, 2015, str. 655, 666)
Zadávateľ uvádza, že pán PhDr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD,. MPH, ako hlavný hygienik SR je osobou patriacou do kategórie osôb verejných, ktorá sa výrazne angažuje vo verejných záležitostiach. Preto môže byť objektom kritiky v súvislosti s výkonom svojho povolania, ktorej hranice akceptovateľnosti sú omnoho širšie ako u „bežných občanov“, t.j. súkromných osôb. V tomto konkrétnom prípade o to viac, že pán MUDr. Mikas bol kritizovaný za svoju činnosť v tomto období. Spoločnosť WELLDONE v žiadosti ďalej uvádza, že vyjadrením komunikátu sa jedná o hodnotiaci úsudok vyjadrujúci subjektívny názor, ktorý zaujíma určitý postoj k danému faktu tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných subjektívnych kritérií. 
Zadávateľ ďalej poukazuje na slobodu prejavu, konkrétne na čl. 26 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.“ Pri strete práva na ochranu osobnosti so slobodou prejavu je nutné podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky v zásade skúmať KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO hovorí, pričom na základe odpovedí na dané otázky možno pomocou testu proporcionality určiť, ktorá sloboda má byť uprednostnená (nález ústavného súdu SR II. ÚS 152/08). Komisia podľa zadávateľa v prvom kroku zle vyhodnotila, že došlo k zásahu do osobnostných práv p. MUDr. Mikasa a zároveň opomenula vykonanie testu proporcionality. 
Súčasťou následnej argumentácie je podrobná analýza právneho stavu v podobe citácii vybraných paragrafov a článkov príslušných zákonov, či súdnych rozhodnutí ako aj Kódexu a Poriadku.  
Na záver zadávateľ uvádza, že spoločnosť WELLDONE má za to, že bolo preukázané, že nález nie je v rozpore s ustanoveniami čl. 11 ods. 1 písm. b) Kódexu a čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Kódexu, na základe čoho žiada o preskúmanie nálezu a prijatie záveru, že sťažnosť sťažovateľa bola neopodstatnená a komunikát „helloweenska tekvica“ nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Kódexu. Spoločnosť WELLDONE je toho názoru, že sa v prípade komunikátu v žiadnom prípade  nejedná o reklamu, zároveň komunikát neobsahuje zobrazenie p. MUDr. Mikasa, ktoré pôsobí urážlivo či ponižujúco, Pán MUDr. Mikas nepociťuje žiadnu ujmu do svojich osobnostných práv. 
Spoločnosť WELLDONE vníma porušenie Rokovacieho poriadku v tom, že Komisia neposúdila komunikát podľa ustanovení Etického kódexu, ako aj podľa príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Komisia WELLDONE sa domnieva, že Komisia nemala k dispozícii dostatok dôkazov pre vydanie nálezu, keďže tvrdenia sťažovateľa a spoločnosti WELLDONE sú v zjavnom rozpore. Zadávateľ je toho názoru, že vydanie nálezu ako aj jeho následné prípadné zdieľanie je spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti a poškodiť obchodné meno spoločnosti WELLDONE, čo môže mať za následok vznik škody spočívajúci najmä v nemajetkovej ujme. 
 
Dotknutá osoba (sťažovateľ) vo svojom stanovisku k výzve na vyjadrenie sa k žiadosti o preskúmanie nálezu, o.i. uvádza, že nemá k žiadosti o preskúmanie žiadne vyjadrenie a rozhodnutie ponecháva na posúdení kolektívneho organu Rady.
Preskúmanie Dozorným výborom:
Dozorný výbor preskúmal dňa 23. 12. 2020 žiadosť o preskúmanie nálezu, vyjadrenie dotknutej osoby a dôkazový materiál a na základe skutočností, ktoré sú mu známe a z dostupných informácií dospel k týmto záverom:
V zmysle čl. IV ods. 12 písm. a) až c) Rokovacieho poriadku môže zadávateľ požiadať o preskúmanie nálezu v prípadoch, ak  vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia osoby, ktorá o preskúmanie žiada, namieta sa porušenie Poriadku alebo ak sťažovateľ namieta neoznámenie konfliktu záujmov niektorého člena Komisie. Zadávateľ v rámci žiadosti o preskúmanie nálezu uvádza viacero skutočností, v zmysle ktorých by malo podľa jeho názoru dôjsť k opätovnému posúdeniu uvedenej reklamy a prehodnoteniu záverov Komisie.
Vo vzťahu k námietkam ohľadom skutočnosti, že Komisia podľa zadávateľa nesprávne vyhodnotila predmetný komunikát ako reklamu, Dozorný výbor vychádzal z faktu, že Kódex v rámci svojich ustanovení jasne definuje „pojem reklamy“ a určuje, čo možno považovať za reklamu a čo naopak reklamou nie je. Komisia pri posudzovaní postupovala práve v zmysle tejto definície, konkrétne čl. 2 ods. 1 písm. b) Kódexu a uvedený komunikát ako reklamu vyhodnotila, čo bolo následne odôvodnené aj v rámci nálezu. Dozorný výbor sa s názorom Komisie v danom prípade stotožňuje. Uvedený posudzovaný obsah využíva metódy a spôsoby, ktoré sú využívané v rámci komerčnej komunikácie, a to bez ohľadu na to, že súčasťou vizuálu nebola v danom prípade explicitná obchodná ponuka, či vyobrazenie konkrétneho produktu. Komunikát bol zverejnený na  Facebook fan page, ktorá je venovaná prezentácii konkrétnej značky a konkrétnemu predajcovi. Zároveň boli súčasťou príspevku  hashtagy #kompotsk #trvanlivetricka, ktoré značku a predajcu jasne označujú, a zároveň približujú aj časť sortimentu, ktorý si môžu zákazníci u predajcu zakúpiť. Práve tieto označenia v kombinácii s umiestnením príspevku v rámci Facebook fan page určenej na podporu komunikácie značky možno jednoznačne vyhodnotiť ako komunikačný proces, ktorý je reklamou a Dozorný výbor má za to, že zadávateľ v tomto smere v žiadosti o preskúmanie nálezu neuviedol nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie uvedeného inak ako rozhodla Komisia.  
Ohľadom námietky zadávateľa vo vzťahu k pravdivosti výroku, že „...predmetom podnikania zadávateľa nie je vydavateľská činnosť...“, Dozorný výbor akceptuje, že zadávateľ v tomto prípade doložil ako dôkazový materiál výpis z obchodného registra, ktorý preukazuje, že jedným z predmetov činnosti je o.i. aj vydavateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti. Na druhej strane si však Dozorný výbor dovoľuje dať do pozornosti druhú časť výroku, ktorá nasleduje bezprostredne po namietanom tvrdení a je priamo jeho súčasťou, konkrétne v znení „...resp. produkt nie je výsledok spravodajskej resp. novinárskej činnosti, pri ktorej by mohlo ísť o výstup samotnej činnosti, ktorá je predmetom podnikania“, a ktorá uvedené tvrdenie priamo v náleze spresňuje a vysvetľuje, a to práve s ohľadom na predmet činnosti podnikania. 
Zadávateľ v rámci svojej žiadosti o preskúmanie nálezu predložil podrobnú analýzu, v ktorej sa o.i. odvoláva na vybranú judikatúru, či texty autorov z radu odborníkov na ochranu osobnosti. V tomto kontexte si Dozorný výbor dovoľuje uviesť, že predmetný nález konštatuje porušenie vybraných etických pravidiel a nevyjadruje sa k porušeniu resp. neporušeniu zákona, na posudzovanie ktorého Komisia ani príslušná nie je. Je pravdou, že systémy etických noriem a právnych noriem možno vo všeobecnosti vnímať ako spojené nádoby a etické normy reklamnej praxe možno situovať blízko právnych noriem regulujúcich reklamu (na jednej strane) a spoločenských konvencií, resp. zásad spoločenskej morálky (na strane druhej). Vychádzajúc z preambuly Etického kódexu reklamnej praxe, kodifikované etické normy predstavujú univerzálne profesijné etické (deontologické) normy, ktoré sa uplatňujú subsidiárne popri právnych normách. Kódex preto nadväzuje na právnu reguláciu reklamy, avšak ju nenahrádza (odsek 4 preambuly Kódexu). Zadávateľ uvádza, že podľa jeho názoru došlo k porušeniu Poriadku, keďže Komisia neposúdila komunikát podľa ustanovení Kódexu, ako aj podľa príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. S uvedeným názorom sa Dozorný výbor nestotožnil a aj s ohľadom na vyššie uvedený vzťah práva a etiky je Dozorný výbor toho názoru, že Komisia oprávnene posúdila reklamu práve v kontexte príslušných etických pravidiel uvedených v Kódexe a predovšetkým v rámci svojich kompetencií. 
Zadávateľ, aj na základe vyššie uvedenej právnej analýzy vyvodzuje záver, že „pán PhDr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD,. MPH, ako hlavný hygienik SR je osobou patriacou do kategórie osôb verejných, ktorá sa výrazne angažuje vo verejných záležitostiach. Preto môže byť objektom kritiky v súvislosti s výkonom svojho povolania, ktorej hranice akceptovateľnosti sú omnoho širšie ako u „bežných občanov“, t.j. súkromných osôb. V tomto konkrétnom prípade o to viac, že pán MUDr. Mikas bol kritizovaný za svoju činnosť v tomto období.“ Uvedený záver však Dozorný výbor nevníma ako novú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na posúdenie reklamy. Dozorný výbor v tomto prípade opätovne konštatuje, že predmetná reklama bola posudzovaná z pohľadu etických pravidiel, zatiaľ čo vyššie uvedený záver odvodzuje zadávateľ z analýzy judikatúry. V tomto smere si Dozorný výbor dovoľuje dať do pozornosti pravidlo, a to bez ohľadu na to, že v čase vydania rozhodnutia  Komisie nebol vydaný žiaden rozsudok súdu, ktorý by konštatoval rozpor, resp. súlad danej veci s príslušnou legislatívou, že nie všetko, čo je zákonné, je i etické. Dozorný výbor má za to, že v danom prípade Komisia opodstatnene konštatovala porušenie práve etických pravidiel o slušnosti v reklame, vrátane vyhodnotenia zobrazenia PhDr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD,. MPH ako urážlivého, či ponižujúceho. 
Dozorný výbor je taktiež toho názoru, že zadávateľ nepredložil žiadne nové dôkazy a ani neuviedol skutočnosti, ktoré by mali  vplyv na posúdenie reklamy vo vzťahu k porušeným ustanoveniam, ktoré sa týkajú ochrany súkromia a zneužitia autority (napr. vopred udelený súhlas na zobrazenie osoby hlavného štátneho hygienika v reklame).
 
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má Dozorný výbor za to, že zo žiadosti o preskúmanie nálezu, vrátane argumentácie zadávateľa nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie reklamy. Dozorný výbor taktiež nekonštatoval porušenie Poriadku ani nezistil, že reklamu posudzoval niektorý člen Komisie v konflikte záujmu, a preto nezistil žiadne dôvody na opätovné posúdenie reklamy, a preto v súlade s čl. IV ods. 14 Rokovacieho poriadku arbitrážny nález vydaný 10. 12. 2020 nadobudol účinnosť dňom preskúmania nálezu Dozorným výborom, t.j. 23.12.2020.
 
 
V Bratislave dňa 23. 12. 2020
Mária Tóthová Šimčáková v.r.
predsedníčka Komisie
 
späť

Nálezy Arbitrážnej komisie RPR

Nálezom sa rozumie písomné vyhotovenie výsledku posúdenia reklamy Komisiou a odôvodnenie jej rozhodnutia.

Novinky

2.9.2021

Tlačová správa zo 7. zasadnutia AK RPR

BRATISLAVA. Dňa 19. 08. 2021 sa konalo 7. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len AK RPR). AK RPR ako orgán etickej...

2.7.2021

Tlačová správa zo 6. zasadnutia AK RPR 2021

BRATISLAVA. Dňa 24. 06. 2021 sa konalo 6. zasadnutie Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu (ďalej len AK RPR). AK RPR ako orgán etickej...

Všetky novinky

Členovia rady pre reklamu

RPR združuje subjekty, ktoré aktívne vstupujú do procesu marketingovej komunikácie - asociácie zadávateľov reklamy, reklamné agentúry, média ale aj podnkateľské subjekty, využívajúce propagáciu formou reklamy.

Zoznam členov

Rada pre reklamu

Rada pre reklamu (RPR) je orgán etickej samoregulácie reklamy. Hlavným cieľom RPR je zabezpečovať a presadzovať, aby sa na území Slovenskej Republiky šírila čestná, slušná, decentná, legálna a pravdivá reklama.

Viac o Rade pre reklamu

Prihlásenie

Partneri

Nadace Open Society Fund Praha Norway Grants Mediálne.sk

RPR je členom

The European Advertising Standards Alliance

Rada pre reklamu je partnerom projektu „Systémová změna v diskriminačním zobrazování žen a mužů v reklamě“, ktorý podporila Nadace Open Society Fund Praha z programu „Dejme (že)nám šanci“, ktorý je financovaný z Norských fondov.